Udalosti z roka 2018 pripomínajú 90. roky mafie.
Nielen Slovensko, ale aj celý svet sa pred dvomi rokmi dozvedeli o ohavnej vražde reportéra Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Prišli o život len preto, že si dovolili siahnuť na mocných ľudí, ktorí si mysleli, že sú nedotknuteľní. S Janom spolupracovala aj česká investigatívna novinárka, zakladateľka a riaditeľka investigace.cz Pavla Holcová. „Ja som s Janom pracovala veľmi rada. Mal so mnou trpezlivosť. Keď som niečo nevedela alebo som zabudla, tak neprejavoval nejakú nervozitu, že mi to musí stále opakovať. Bol veľmi precízny, keď sme robili kontrolu textov, tak to šlo samo a na informácie od neho sa dalo vždy stopercentne spoľahnúť,“ zaspomínala si Pavla, ktorá ako jediná z Českej republiky bola prizvaná do globálnej investigatívy Panama Papers, za ktorú medzinárodné konzorcium investigatívnej žurnalistiky získalo Pulitzerovu cenu.
Holcová veľmi dobre vie, o čom je táto práca: „Použila by som tu jednu definíciu investigatívnej žurnalistiky, takú populárnu, v ktorej sa hovorí, že investigatívna žurnalistika je žurnalistika, plus čas, plus peniaze. Myslím si, že v mnohých ohľadoch áno, my ako investigatívni novinári musíme ešte o niečo viac niesť zodpovednosť, pretože skutočne môžeme ľuďom ničiť životy, ale myslím si, že väčšina investigatívnych novinárov si to dobre uvedomuje.“
Po udalostiach, ktoré pripomínajú kruté 90. roky mafie, sme sa jej spýtali, či si myslí, že dnes, keď sa pozornosť upriamila na všetky kauzy, na prácu novinárov, by si už nikto nič podobné nedovolil: „Dúfam, že teraz už sme zase v stave, kedy by si to nikto nedovolil, ale vývoj posledných dvoch rokov mi ukázal, že moje vnímanie reality nemusí vždy zodpovedať tomu, ako je to v skutočnosti.“
Otázka, ktorú dostáva často, je asi na mieste, bojí sa ako investigatívna novinárka aj ona o svoj život o čosi viac, keď vidíme, ako sa sledovali novinári, ako fungovala vysoká politika a mafia a kam to až vyústilo: „Samozrejme, ale asi v trochu iných situáciách, ako by väčšina ľudí predpokladala. Nebojím sa o svoj život ani tak kvôli svojej práci, ale v takých bežných situáciách, keď napríklad prechádzam na červenú.“
Pavla pozorne sleduje, aký priebeh majú všetky kauzy, vníma aj ľudí na námestiach: „Keby ľudia nevyšli do ulíc, keby sa nepostavili za nás investigatívnych novinárov, tak my to rovno môžeme zabaliť, pretože by bolo jasné, že to nikoho nezaujíma. Samozrejme, že to sledujem a myslím si, že ešte veľa káuz vypláva na povrch. Myslím si, že je to paradoxná situácia, kedy Jano Kuciak by mal nesmiernu radosť z dát, ku ktorým by sa dostal v takzvanej Kočnerovej knižnici, ktorú zas, na druhej strane, sme boli schopní získať len vďaka tomu, že Jano bol zavraždený.“
Zmenilo sa Slovensko, ľudia sa viac zaujímajú o politiku, zmenila sa po tragédii aj práca investigatívnej novinárky? „U mňa ako novinára nie. Myslím si, že by bolo zlé, keby sa niečo zmenilo v tom, ako pracujeme. Možno sme trošku zodpovednejší a možno si viac uvedomujeme nejaké riziko, ale zmenil sa pohľad spoločnosti na investigatívnych novinárov. Myslím si, že teraz je už viac jasnejšie, že investigatívni novinári nie sú nutne tí, ktorí sa ráno zobudia a povedia si, ktorú vládu položíme dnes, ale sú to ľudia, ktorí sa starajú o verejný prospech. Myslím si, že úplne ideálna situácia by bola, keby bolo na svete čo najviac investigatívnych novinárov. Pokiaľ človek váha, či by to dokázal napísať, tak vždy sa môže stať napríklad zdrojom investigatívnych novinárov, alebo aspoň sledovať ich prácu, alebo ich nejako inak podporiť,“ uzavrela Holcová.
Autorka: IVANA GÁLL BAJEROVÁ