Keď v auguste 1968 vtrhli do ČSSR vojská Varšavskej zmluvy, ľudia v televízii boli odhodlaní informovať otvorene a vysielať za každú cenu.
Dramatické chvíle po obsadení Československa v roku 1968 zažívala aj Československá televízia (ČST) a jej zamestnanci. Tí sa v tom čase pripájali z provizórnych štúdií a následne z nich utekali, aby našli ďalšie vhodné miesta pre vysielanie. Nielen v spoločnosti ako takej, ale aj vo svete médií sa po nástupe Alexandra Dubčeka prejavilo uvoľňovanie režimu. V ČST tak vznikli nové relácie v ktorých zaznievala kritika systému, redaktori poukazovali na chyby a problémy.
„Bol to nádejeplný dynamický rok, keď sa dokonca podarilo oficiálne zrušiť cenzúru. Keď ste sa pozerali na televíznu obrazovku, chodili tam bežne aj politici, rôzni ministri, ktorí hovorili úplne otvorene. Rozprávali z hlavy, nemali to napísané, nikde to nečítali,“ priblížil český historik médií, dokumentarista a vedúci Katedry mediálnych štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe Martin Štoll.
To sa však nepáčilo Sovietom. A hoci generálny tajomník Komunistickej strany ZSSR Leonid Brežnev opakovane žiadal vedenie Československej socialistickej republiky (ČSSR), aby odvolalo vtedajšieho riaditeľa ČST Jiřího Pelikána, Dubček to neurobil. Keď v auguste 1968 vtrhli do ČSSR vojská Varšavskej zmluvy, v televízii boli ľudia odhodlaní informovať otvorene a vysielať za každú cenu. Podobne ako rozhlas, aj ČST bola kľúčovým cieľom okupantov. Vďaka vynaliezavosti a odvahe sa zamestnancom podarilo utajene vysielať s rôznymi prerušeniami dva týždne.
„Keď sa zamestnanci dozvedeli, že sa toto deje, prišli ráno do Měšťanskej besedy (dom na Jungmannovej ulici v centre Prahy), kde bolo hlavné štúdio, a začali vysielať. Skončilo sa to, keď do štúdia vstúpili prví okupanti. Takže pracovníci televízie utiekli do ďalšieho štúdia, ktoré bolo neďaleko – do bývalého kina Skaut – , a znovu sa pripojili do vysielania. Okupanti to našli veľmi rýchlo, dokonca to skončilo streľbou v priamom prenose, keď jednu kameru rozstrelil okupant. Potom sa tí zamestnanci rozhodli, že sa rozdelia na tri skupiny a pokúsia sa vysielať z rôznych miest, ako to len pôjde. A tým, samozrejme, toho okupanta dezorientovali,“ priblížil historik, ktorý označil udalosti od 21. augusta do 4. septembra za „eastern“, ktorý by si zaslúžil filmové spracovanie.
Prvá skupina zamestnancov odišla na rozostavané Kavčí hory, ktoré sú v súčasnosti sídlom Českej televízie. Vtedy to bol len skelet budovy, ktorý nemal ani všetky okná. Napriek tomu sa im odtiaľ podarilo vysielať prostredníctvom prenosového vozu. Druhé provizórne pracovisko vzniklo v pracovisku Tesly Hloubětín, kde sa vyrábali rozhlasové a televízne prijímače. Táto skupina sa však neskôr presúvala na ďalšie miesta v Prahe.
Tretia skupina bola najakčnejšia, lebo sa vydala za Prahu. Najskôr odišla na vysielač Cukrák v okrese Praha-Západ. Tam ju však okupanti čoskoro našli.
„Posledný záber vysielania bol tank, ktorý sa blíži a vchádza do toho areálu. Oni sa zobrali, utiekli zadom, nasadli do áut a išli ďalej - na vysielač Krašov pri Plzni,“ pokračoval Štoll, ktorý dodáva, že aj tam ich našli.
Následne preto utiekli na vysielač Kleť pri Českých Budějoviciach, odkiaľ prerušovane vysielali až do návratu československej delegácie z Moskvy 27. augusta.
Podobne sa podľa Štolla snažili v provizórnych podmienkach vysielať aj pracovníci štúdií v Brne, Ostrave či Bratislave. Na ostravskom okruhu vydržali až do 4. septembra, keď bolo obnovené pravidelné vysielanie. Táto tajná medializácia sa tiež stretla s podporou verejnosti. 60. roky tiež boli charakteristické raketovým rastom divákov. Tajné vysielanie tak videlo 2,9 milión koncesionárov, pričom dianie sledovali aj susedia či príbuzní.
Zábery z okupácie sa tiež vďaka filmovým pracovníkom rozšírili do celého sveta. Následky na seba nenechali dlho čakať – už v septembri bola obnovená cenzúra. Aj napriek tomu ľudia verili, že sa situácia zmení a okupačné vojská odídu. Ich nádeje však postupne mizli. Zásadný moment pre pracovníkov televízie aj rozhlasu nastal, keď v apríli 1969 Ústredný výbor Komunistickej strany Československaprijal uznesenie, že vysielanie od 21. augusta do 4. septembra bolo ilegálne.
„Novinári boli vyzvaní: kto sa bude verejne kajať, bude mu odpustené. No, samozrejme, nebolo im odpustené. Kajali sa, zlomili sa a nakoniec už nikdy nedostali tie miesta, ktoré mali predtým,“ podotkol Štoll.
Keďže tieto opatrenia spôsobili to, že v televízii už nepracovali tí najschopnejší ľudia, 70. roky zaznamenali výrazný pokles v kvalite vysielania. ČST tak zohrávala skôr zábavnú a nekritickú rolu.
Zdroj: TASR