Do konca sezóny ostáva odohrať ešte dve kolá, no majstrovské šampanské je už vypité. Futbalisti Slávie TU Košice spečatili víťazstvom 2:0 v Rimavskej Sobote treťoligový titul a v študentskom klube z Watsonovej tak môžu počas svojej jubilejnej desiatej sezóny oslavovať historický úspech v podobe postupu do druhej najvyššej súťaže.
Po sobotňajšom domácom zápase proti Bardejovu si užijú prechod slavobránou a následné slastné chvíle s víťazným pohárom. Nielen o ceste k nemu sme sa pozhovárali s trénerom Matejom Timkovičom.
Pán tréner, blahoželáme k treťoligovému titulu. Ako hodnotíte tento úspech?
Matej Timkovič: V prvom rade musím povedať – konečne to prišlo! Posledné týždne už boli nervózne a videl som to aj na chlapcoch. Stále som uvažoval nad zostavou a neustále sme čakali na zaváhanie Sniny. To neprichádzalo, ale pomohli sme si sami. Boli sme pod tlakom a nechceli sme byť v napätí až do posledného kola. Teraz som sa konečne poriadne vyspal a predčasné spečatenie titulu predstavuje skvelý pocit úľavy. Sme radi a záverečné dve kolá si môžeme užiť bez stresu.
Aká bola cesta z Rimavskej Soboty?
Veľmi veselá a asi dvakrát dlhšia ako obvykle. Chalani ma bavili, pretože neustále spievali, skákali a tancovali. Autobus sa natriasal ako autá v amerických klipoch raperov. Aj som sa pýtal vodiča, či má dobré tlmiče. Potom sme to oslávili aj na našom štadióne.
Filip Krivošík po titule HC Košice vyhlásil, že najkrajšia na titule je tá prvá minúta po jeho zisku. Môžete to potvrdiť?
Veru, každému by som to doprial. Ten pocit eufórie je úžasný. Ťažko sa to opisuje. Človek si vtedy uvedomí, že hoci sme nevyhrali majstrovstvá sveta ani Ligu majstrov, obetovali sme tomu veľa. Chlapci chodili na tréningy, oželeli voľný čas s priateľkami či rodinami. A keď potom príde takáto odmena, tak je to krásne.
V Slávii ste pôsobili ako hráč a teraz ako tréner. Aký vzťah ste nadobudli k tomuto klubu?
Cítim sa tu ako v dobrej rodine. Ja som prišiel do Slávie z Kalše a odohral som tu dve sezóny. Neskôr som začal pomáhať v pozícii asistenta Rolandovi Móderovi a v tom čase som sa venoval aj mládeži v FC Košice. Tento titul vnímam ako svoj doposiaľ najväčší úspech. Každému ale hovorím – keď chcete postúpiť, vezmite si mňa. Podarilo sa mi to v Maria Hute, v Šaci i v Krásnej. Všade sme postúpili o súťaž vyššie a teraz sa to podarilo aj so Sláviou. Je to teda výzva pre ďalšie kluby – ak chcete postúpiť do Ligy majstrov, siahnite po mne.
Slávia TU predstavuje študentský klub, ktorý spolupracuje aj s FC Košice. Vo vašich zápasoch to však vyzeralo tak, že priveľa hráčov z FC pôsobilo miestami kontraproduktívne...
Je to tak. My sme FC za spoluprácu vďační a ideálne bolo, keď nám poslali dvoch či troch hráčov. Máme podobný štýl a hráme systém na troch obrancov. Niektoré prechodové veci však riešime trochu inak. Keď prišli štyria až piati hráči – ako napríklad v Kalinove – tak to nebolo ideálne. Tí hráči majú predsa len iné návyky a s našimi hráčmi neboli natoľko zohratí. Hráči z FC nám každopádne pomohli a verím tomu, že sme pomohli aj my im. Podľa mojich informácií k nám chodili radi.
Mali ste nejaký tajný motivačný trik?
Ja som chlapcom nesľuboval nič. Presvedčil som ich, aby uverili môjmu konceptu. My sme nehrali zle ani v predošlej sezóne, ale robili sme zbytočné chyby a dostávali sme lacné góly. To sme teraz zlepšili a teší ma, že hráči uverili nášmu konceptu. V poriadku neboli len výsledky, ale aj samotná hra. Dovolím si povedať, že vo väčšine zápasov sme boli herne lepším tímom. Najlepšou motiváciou bola možnosť vyhrať tretiu ligu a pre mnohých chalanov je to doposiaľ najväčší úspech. Či majú sľúbené aj nejaké prémie od vedenia, to ja neviem.
Zásadná otázka teraz znie – využije Slávia TU právo postupu do druhej ligy?
Za seba a hráčov poviem – veľmi by sme to chceli. Keď vyhráte súťaž, tak si postup zaslúžite. Myslím si, že to tak vníma aj vedenie. Samozrejme, potrebujeme splniť požadované podmienky a musí to byť pre klub finančne znesiteľné. Teraz je ťah na vedení, aby splnilo veci vyžadované zväzom.
Problémom môžu byť aj rozmery ihriska na Watsonovej. Je klub pripravený na jeho zväčšenie?
Určite to už rieši náš manažment. Neviem, či by bolo možné dostať výnimku, alebo by sme to vedeli vyriešiť. Určite by sme však chceli hrať na tomto našom štadióne. Viem, že ľudia hovoria aj o možnosti v podobe KFA, ale to by sme potrebovali vyššie návštevy a doma je jednoducho doma. My sme doma na Slávii a chceli by sme hrať tu.
Nevyhnutné by boli aj zásahy do kádra. Ako to vyzerá v tomto smere?
Súhlasím, musíme sa porozprávať s hráčmi. Tréningov bude viac a niektoré aj dopoludnia. So študentami asi problém nebude, horšie je to s tými, ktorí hrajú futbal popri práci. Určite si však chceme udržať našich nosných hráčov. Verím, že sa dohodneme a budú to stíhať pracovne i fyzicky. Nároky druhej ligy sú predsa len vyššie. Otázka príchodov by nás každopádne neminula a ak nechceme hrať rolu fackovacieho panáka, tak to chce aj posily.
Tešíte sa na sobotňajšie oslavy, ktoré vypuknú po domácom zápase proti Bardejovu?
Veľmi. Dúfam, že príde veľa ľudí a aj touto cestou by som ich chcel pozvať na zápas. Poďme si spoločne vychutnať náš posledný domáci zápas. Na Watsonovej máme doma perfektnú bilanciu 14-0 a tým sa asi môže pochváliť len málo tímov na svete. Nechceme si to pokaziť a verím tomu, že potom ten postup oslávime spoločne s našimi fanúšikmi pri pivku či klobáske.
V praxi pôjde aj o súboj prvého s posledným a to je spojené s najvyšším kurzom. Mali by tipéri odolať?
Určite áno. Nech „nebijú“ dvojku, pretože my sa chystáme vyhrať. Osobne som však trochu smutný z toho, že Bardejov zrejme opustí tretiu ligu. Je to tradičný klub s výborným zázemím a takýto pád je veľmi bolestivý. My sa však pozeráme na seba a v sobotu chceme mať pekný deň.