Všetky cesty vedú do Ríma. Teraz už aj z Košíc.
Od apríla je Večné mesto pre Košičanov a východniarov dostupnejšie. Priama linka z košického letiska vás tam dopraví za neuveriteľné dve hodinky. Nekonečné cesty autobusmi sa tak menia na pohodlný let – ani sa nenazdáte a už si užívate výbornú kávu, chutné jedlo či „iba“ jedinečnú atmosféru mesta, ktoré nikdy nespí.
Do Ríma sme vycestovali aj my. Pozreli sme si krásy historického mesta, ktoré má však aj svoje nástrahy. Kto by však o Ríme vedel krajšie a spoľahlivejšie rozprávať, ako ľudia, ktorí v ňom žijú aj desiatky rokov? Jednou z nich je Veronika Záborská, ktorá má vo Večnom meste vlastnú cestovnú kanceláriu a zároveň sprevádza turistov – prevažne Slovákov alebo Čechov.
„Ja vždy hovorím, keď prídete do Ríma, nesnažte sa vidieť všetko, ale začnite si hneď v prvý deň robiť zoznam, čo chcem vidieť nabudúce. My máme jednu veľkú výhodu. Máme lietadlá - teraz omnoho častejšie zo Slovenska, aj vďaka tomuto letu zo Košíc, ako sme to mali možno pred pár rokmi. Čiže stačí si pozrieť nejakú výhodnú letenku a priletieť, keď máme čas, na predĺžený víkend a pozrieť si tie veci, ktoré sme minule nestihli,“ odporúča Veronika.
Sedíme v kaviarni neďaleko Vatikánu a v rozhovore si zaspomínala aj na to, ako do Ríma prišla:
„V roku 1994 som bola v druhom ročníku na vysokej škole. Študovala som ekológiu vo Zvolene a vtedy môj starý otec so starou mamou odchádzali do Ríma. Starý otec tu išiel pracovať a ja som najstaršia vnučka. Veľkú časť detstva som strávila u starých rodičov a bolo to také prirodzené, že sa ma opýtali, či by som nemohla ísť s nimi trošku pomôcť aj v domácnosti. Išla som na rektorát, opýtala sa, či by som mohla mať individuálny študijný plán a oni mi ho dali. Zbalila som kufor a odvtedy som tu.“
Veronika sa k svojmu zamestnaniu turistickej sprievodkyne – alebo ako sama povedala - k povolaniu - dostala trochu náhodou. Pomohla svojmu známemu, ktorý práve vtedy nemohol.
„Nikdy nezabudnem na ten pocit, ktorý som v tej chvíli mala. Bol to taký ten pocit, že som na mieste, kde mám byť. Toto je moje miesto v živote a urobím všetko pre to, aby som túto prácu mohla robiť. Nebolo to jednoduché, lebo tu v Ríme musíte mať na sprevádzanie špeciálne povolenie, musíte mať certifikát, musíte prejsť konkurzom. V tom čase tie konkurzy boli veľmi zriedkavé - už desať rokov nebol konkurz na sprievodcu. Kým ho vypísali, tak som zistila, že som jedna z viac ako 10-tisíc, ktorí preukaz sprievodcu chcú získať. A trvalo to štyri roky, kým som ho získala. Nakoniec nás prešlo okolo 250,“ spomína si Veronika.
Jedným dychom dodáva, že práca je okrem rodiny radosťou jej života – to, čo ju baví a napĺňa. Práve to bol ten moment, keď sa do Ríma zamilovala:
„Rím je ako človek. Má svoje klady a zápory a preto sa do neho dá zamilovať. Nie je dokonalý, ale práve vďaka tomu, že má presne vlastnosti ako človek, tak aj keď z neho odcestujete a poviete si, ale však si môžem ísť pozrieť aj iné miesta v živote, môžem cestovať do celého sveta, prečo by som sa mal opäť vracať do Ríma, tak v istej chvíli vám začne chýbať a vy si opäť kúpite letenku. A to som videla na mojich klientoch, niektorých som sprevádzala aj štyrikrát a oni sa vždy vrátia. A vždy nájdeme spôsob, ako ich prehliadku urobiť jedinečnou.“
Ak by sme mali Rím opísať jedným slovom, mohla by to byť krása alebo nádhera. Stretnete sa s ňou na každom kroku. A je jej toľko, že vám určite nestačí jeden týždeň. Alebo dva. Preto sa pokojne môžete vrátiť aj viackrát.
„Aj keď tí, čo už boli v Ríme dva, tri, štyrikrát a opäť vidia Fontánu di Trevi alebo Španielske námestie, tak ich to nenudí. A to je jedinečné na Ríme, že aj keď chodím na niektoré miesta, ako sa hovorí po slovensky - ako na oferu - každý druhý deň som napríklad v Sixtínskej kaplnke, včera som sprevádzala, dnes sprevádzam, niektoré dni tam idem dvakrát - tak nikdy mi to nepripadá ako miesto, kde by som sa mala nudiť. Napriek tomu, že som tam s tisíckami a s tisíckami ďalších ľudí. Lebo to, čo je okolo mňa, nie je len o tom, že je to krásne. Tá krása bola vytvorená preto, lebo o niečom rozpráva. A podľa mňa práve o tom je prehliadka so sprievodcom, lebo sprievodca vám pomôže pochopiť, o čom tá krása hovorí,“ zamýšľa sa Veronika.
A práve to je aj prvá rada, ktorú nám odporúča, ak sa vyberieme do Ríma. Ak si ho chcete viac užiť, viac mu porozumieť, skúste to cez sprievodcu. Pridanou hodnotou môže byť aj to, že sa tak vyhnete dlhým radom pri pamiatkach.
„Pri niektorých pamiatkach, ktoré vám možno nevyjdú, je výhodné si najskôr kúpiť lístok, až potom letenku. To je napríklad Galéria Borghese. To ľudia často zistia až tu v Ríme, že napríklad slávne sochy od Giana Lorenza Berniniho, ktoré vznikli na začiatku jeho kariéry, ktoré sú schované v tejto malej galérii, to je taká malá perla, treba dopredu kupovať lístky a často už tu v Ríme nemáte šancu ich získať. Takže ja mám takú dobrú radu - ak chcete tieto sochy vidieť, tak najprv kupujte lístok do Galérie Borghese a až potom choďte pozerať letenky v tom termíne.“
Keď už spomíname letenky, tak si to poďme zhrnúť. Z Košíc sa lieta do Ríma dvakrát týždenne, stále v utorok a v sobotu popoludní a let na najväčšie talianske letisko Fiumicino trvá iba dve hodinky.
„Už prvé lety potvrdzujú, že o túto linku je obrovský záujem. Prvý let mal 197 cestujúcich, najbližšie dva lety mali takisto vyše 190 cestujúcich v Airbase A321, ktorý má kapacitu 239 sedadiel. Čiže obsadenosť je veľmi dobrá a potvrdzuje to, o čom sme presvedčení, že dopyt je naozaj veľmi veľký a je to niečo, na čom vieme naďalej stavať do budúcnosti,“ povedal za Letisko Košice Juraj Toth.
Všetci vieme, že Rím je nádherné mesto, ktoré ponúka možnosti na skvelú dovolenku. Tá sa však môže výrazne pokaziť, ak si nedáme pozor na konkrétne veci. Veronika Záborská má tri zlaté rady:
„Hneď na začiatku ich poviem každému. Radu ohľadom krádeží opakujem s neuveriteľnou frekvenciou vždy, keď sme vo väčšom dave ľudí. Tri zlaté rady znejú: Sedieť do zásoby vždy, keď máte možnosť. Na toaletu choďte do zásoby vždy, keď máte toalety niekde po ruke, napríklad v múzeách alebo keď idete do reštaurácie alebo idete do baru, využite toaletu, lebo verejných toaliet je v Ríme veľmi málo. A potom - strážte si tašku.“
Hoci to neznie veľmi pozitívne, taká je realita vo veľkých mestách. Lepšie však je sa pripraviť, byť opatrný a prijať akési preventívne opatrenia, ako sa potom hnevať a s ťažkosťami sa vrátiť späť domov.
„Základná pozícia je taška vpredu. Dámy, ruka na zipse. Páni, nikdy peňaženka ani mobil v zadnom vačku na nohaviciach, čo je pre nás taká bežná vec. Takže toto sú veci, ktoré, samozrejme, sa musíme naučiť. To je veľmi dôležité, ak nechceme mať problémy nielen s tým, že musíme blokovať potom karty, lebo už veľa hotovosti so sebou nenosíme, ale hlavne, aby sme odleteli domov. Lebo ak nám to ukradnú v posledný deň, je často problematické vybaviť si náhradný cestovný doklad v takom krátkom čase,“ upozorňuje Veronika.
Odporúča, aby ste si doklady nechali možno aj na hotelovej izbe, ale musíte si ich odfotiť do mobilu a v prípade potreby sa preukázať takto – môžu to od vás vyžadovať pri vstupe do pamiatok.
„Odporúčam všetkým a nielen Košičanom, ale aj všetkým ostatným Slovákom, ktorým je výhodné lietať z Košíc, využiť túto príležitosť, lebo prísť do Ríma je vždy krásny zážitok, či už využijete sprievodcu alebo nie, tak odnesiete si určite odtiaľto nezabudnuteľné spomienky. A nenaháňajte sa. Užite si to. Nielen čo sa týka spoznávania histórie a pamiatok, ale nechajte si vždy čas na to, aby ste si na chvíľočku sadli, nasali atmosféru a odniesli si odtiaľto aj gastronomické zážitky. Takže vínko, kávička a fantastické jedlo.“
Večné mesto väčšina z nás pozná, mnohí tam už boli, pričom ale strávili v autobusoch aj 15 hodín. Teraz sa však táto doba výrazne skrátila a v talianskej metropole môžete byť pohodlne za dve hodiny. V Ríme sme sa stretli aj s historičkou a archeologičkou Ivanou Kvetánovou, ktorá ho považuje za svoj druhý domov.
„Ja som prišla do Talianska na tri mesiace, presne do Ríma a mojím cieľom bola Americká akadémia, kde som získala štipendium. V tom čase som ešte pôsobila na univerzite v Trnave na Katedre klasickej archeológie. A v podstate ten pobyt sa predĺžil až do dnešného dňa. V Ríme som 17 rokov, takže aj takto sa dá v Ríme zabudnúť. Rím je večné mesto, takže sa nečudujeme,“ usmieva sa Ivana.
Asi sa zhodneme, že Rím je jednoznačne mesto histórie. Z každého obdobia sa tam niečo zachovalo. Ako teda vyzerá bežný deň historičky v jeho centre?
„V Taliansku je to tak, že archeológovia, historici, sa obvykle živia tak, že sprevádzajú turistov. Takže aj toto je moja obživa. Sprevádzam českých a slovenských cestovateľov, ktorí prichádzajú do mesta a majú záujem sa na Rím pozrieť aj optikou odborníka. Približujem im rímsku históriu, rímske pamiatky, ale, samozrejme, aj rímsku prítomnosť. A musím skonštatovať, že s mojimi kolegami archeológmi, historikmi, kunsthistorikmi sa dennodenne takto stretávam, či už vo Vatikánskych múzeách alebo v Koloseu a na ďalší deň sa stretávame v archívoch a pokračujeme v našich výskumoch.“
Popri tom všetkom Ivana stíha aj rôzne ďalšie projekty, ktoré prepájajú Taliansko so Slovenskom.
„V Ríme je život stále akčný a Rím je jednoducho dynamické mesto. V Ríme musíte byť flexibilní a keď sem cestujete, musíte sa pripraviť na to, že možno nič nebude také, ako ste si naplánovali. Ak chcete byť cestovateľom, tak treba ísť bez akýchkoľvek predsudkov, možno aj očakávaní a jednoducho stratiť sa v rímskych uličkách, občas vypnúť aj navigáciu, pretože takýmto spôsobom spoznáte to mesto reálne,“ odporúča Ivana.
Okrem rád tu máme aj zopár odporúčaní, ako sa správať – medzi ne určite patrí rešpekt – k pamiatkam, tradíciám aj tamojšiemu spôsobu života.
„Turizmus Taliani pociťujú tak, že je to pre nich príležitosť na zárobok, ale mnohí začínajú byť aj trošku skeptickí, pretože sa snažia chrániť si to svoje autentické mesto. Veľakrát sa to stáva aj v súvislosti napríklad s ubytovaním v súkromí. Tak ja preto aj našich ľudí prosím, aby rešpektovali to, že sa stávajú susedmi týchto Talianov, Rimanov, ktorí tu žijú. A preto rešpektujte zvyk toho mesta - nevyhadzujte smeti pod dvere, pretože tu v Ríme prídu veľké čajky, ktoré sú permanentne hladné roztrhajú všetky sáčiky a potom vám smeti lietajú po celej ulici. A prídu turisti, ktorí začnú rozprávať: ten Rím je špinavý. Áno, je špinavý, ale je to aj vďaka tomu, že ľudia jednoducho strácajú zmysel pre rešpekt voči mestu, ktoré ich v podstate prijíma na niekoľko dní,“ vysvetlila Ivana.
Rím sa rýchlo mení a má aj svoje problémy, s ktorými musí návštevník počítať, ale ich aj rešpektovať. Spomenuli sme už otázku bezpečnosti a krádeží. Problémom však môže byť napríklad aj doprava. Od začiatku je dobré naladiť sa na to, že spoje meškajú, prípadne vyrazia trochu skôr. Je to taký taliansky prístup k životu.
„Už jednoduché presuny z bodu A do bodu B sa niekedy môžu stať celodenným príbehom. Stačí napríklad, keď máte štrajk - to je jedna hlavná téma, ktorú tu máme. Permanentne minimálne raz do mesiaca nám štrajkuje MHD. Tak si viete predstaviť, že všetci Taliani vyrážajú do práce na motorkách, autách, taxíkmi? Každý tak, ako vie, čo najrýchlejšie ráno, ešte kým metro funguje alebo autobus kým premáva. To sú tie dni, ktoré my nazývame incubo (nočná mora). Čiže je to pre nás nejaká komplikácia.“
Ďalšou komplikáciou môže byť počasie. Cez leto treba, samozrejme, počítať s veľkými horúčavami a s tým súvisí aj pitný režim, na ktorý nemôžeme zabudnúť.
„Taliani veľmi radi rozprávajú o počasí, pretože počasie je tu dosť smerodajné, mení sa z dňa na deň. Takže aj keď si pozeráte v predstihu, že aké bude v Ríme počasie, tak vás to môže úplne prekvapiť. A počasie nám vie veľmi ovplyvniť aj to, či funguje doprava, či v metre nie je náhodou voda a vám ho uzatvoria. Takže Rím je naozaj plný prekvapení a učí vás permanentnej flexibilite,“ konštatuje Ivana.
Pripomeňme aj odlišný životný štýl Talianov - najviac sa žije večer, ale rána sú tiché a pomalé. Počítajte aj s tým, že ráno nemusia byť otvorené niektoré pamiatky či reštaurácie. A tu pekne premostíme na jedlo – je za tým celá filozofia. My si predstavíme asi len pizzu či špagety, nie je to však podľa Ivany také jednoduché:
„Taliani jedia s rozumom. Jedia veľmi rafinovane, oni sa neprejedajú. Vedia presne, kedy máte čo zjesť, o akej hodine, v akej kombinácii. Veľakrát o tom viac rozprávajú, ako jedia. A čo je zaujímavé, že keď som prišla prvýkrát do Talianska, videla som, ako ospevujú jahody odtiaľ, prosciutto odtiaľ. Treba si niekedy otvoriť mapu a sledovať, čo je odkiaľ a čo je odtiaľ dobré. Takže oni sú naozaj veľkí gurmáni. To je ďalšia hlavná téma Talianov – mangiare – jedlo.“
Celá veda sa týka aj kávy. Dopoludnia si dávate kapučíno, popoludní už len espresso. Niekedy boli v tomto Taliani prísnejší a popoludní by vám kapučíno ani nepredali, postupne sa však aj oni prispôsobujú turistom. Pokojne sa zastavte v kaviarni a dajte si rýchlu kávu iba pri bare, vyjde vás to lacnejšie.
„Ja by som ľuďom poradila, že ak prichádzajú do mesta Rím, treba si všetko zarezervovať v predstihu. Ak majú záujem navštíviť také pamiatky ako Koloseum, Forum Romanum, Vatikánske múzeá vrátane Sixtínskej kaplnky, objednávajte si to vopred, pretože zaplatíte trojnásobnú cenu za lístok na poslednú chvíľu, ak ho vôbec nájdete. Keď sa vám už nepodarilo zohnať vstupenky do týchto top pamiatok, tak v Ríme máme mnoho ďalších zaujímavostí, takže nemusíte sa báť toho, že nebudete mať čo robiť. Práve naopak a myslím si, že aj tá jednoduchosť dopravy (priamo z Košíc do Ríma), ktorá sa v súčasnosti deje, vám umožní sa do Ríma druhýkrát vrátiť a jednoducho si tie ostatné veci pozrieť na druhý pokus,“ uzatvára Ivana.
„Príďte do Ríma, pretože Rím je mesto, ktoré nikdy neprestanete spoznávať. Pretože to nie je len Koloseum, nie je to len Svätý Peter, nie je to len historické centrum. Choďte aj na perifériu Ríma, ktorá je prekrásna.“
Riaditeľ Talianskeho kultúrneho inštitútu Fabrizio Iurlano