Ťažko vypátrať zmienku o prvom cirkusovom predstavení v našom meste. Cirkus sa však na prelome 19. a 20. storočia už i u nás stal fenoménom zábavy. Pred sto rokmi bol tajomný život kočovných cirkusantov, neuveriteľné kreácie tanečníkov na lane, akrobatov na koňoch či krotiteľov levov, veľkým lákadlom a kdekoľvek sa zjavili, pritiahli veľkú pozornosť miestnych.
Historické korene cirkusu siahajú do starovekého Ríma, kedy v aréne predvádzali divákom rôzne triky slony, levy či iné divé zvieratá. Nedobrovoľnými krotiteľmi boli vtedy zväčša otroci. Po páde impéria sa na „cirkus“ zabudlo. Svoje znovuzrodenie zažil až v druhej polovici 18. storočia a spája sa s menom Phillipa Astleyho – otcom moderného cirkusu.
O príchode amerického Charlesovho cirkusu do Košíc na jeseň roku 1912 sa veľa hovorilo a písalo v miestnej tlači. Košičania sa vopred radovali, veď v celej Európe bol prijatý s veľkým úžasom. Nie nadarmo sa vravelo, že takého cirkusu v Európe niet, presvedčili sa o tom i samí Košičania.
13. septembra dorazil do Košíc špeciálny vlak pozostávajúci zo 67 kočiarov. Stanové miesto s neuveriteľnou kapacitou 6500 miest bolo postavené na Alžbetinom námestí (miesto, na ktorom dnes stojí Aupark) v priebehu niekoľkých hodín. Samotná výstavba prilákala mnohých Košičanov a ľudia s nadšením sledovali, ako rýchlo a precízne sa pracovalo na výstavbe tohto cirkusového mestečka. Všetko fungovalo dokonale, bez zbytočného slova, zbytočných pohybov navyše.
Prvý bol postavený stredný stan a vedľa neho bočné stany. Súčasťou mestečka bola i zoologická záhrada, ktorá bola prístupná mimo večerných predstavení. Zo zvierat nechýbali kráľovské tigre, berberské levy, ľadové medvede, tulene, slony, zebry, ťavy, lamy, antilopy, byvoly, hrochy, žirafa, opice či špeciálne vycvičené psy.
Samotný cirkus zamestnával 320 ľudí. Okrem účinkujúcich a robotníkov pomáhajúcich pri výstavbe boli zamestnaní i piati pokladníci a cirkus mal i vlastnú tlačovú kanceláriu. Len na samotnej propagácii podujatia pracovalo 60 – 70 ľudí. Nielen v Košiciach, ale i v okolí približne 60 kilometrov boli rozlepené plagáty. Námestia v mestečkách, na dedinách, tiež i domy a stromy boli nimi oblepené. Denne sa na propagáciu investovalo 7 – 600 mariek. Podľa správ bol síce cirkus na turné v Maďarsku v strate, ale ani to nerobilo vrásky na čele jej majiteľovi. „Dnes spoznáte cirkus, o niekoľko rokov sa vrátime a vtedy budeme žať,“ vyjadril sa.
Po rannom príchode, rýchlej výstavbe šiatrového komplexu, už večer o ôsmej sa uskutočnilo prvé predstavenie. 5000 nadšených divákov sledovalo program, ktorý trval vyše tri hodiny a obsahoval 25 čísel. Správa z novín Abauj-Kassai Közlöny takto opísala udalosti:
„Videli sme očarujúcu produkciu riaditeľa Charlesa s vycvičenými ľadovými medveďmi. Od riaditeľky produkciu v role krotiteľky levov. Priam nám zamrzla krv v žilách, keď táto odvážna žena s bariérou ohraničenom kruhu stála sama medzi 25 levmi a silou pohľadu vládla medzi nepríčetnými zvieratami a predvádzala s nimi strašidelné kúsky. Aby sme spomenuli aspoň jeden – s rukami otvorila levovi tlamu a vložila do nej hlavu, zahrávajúc sa v každej chvíli so svojím životom. Videli sme tiež snáď ešte životu nebezpečnejšie kúsky od krotiteľa Wagnera s krvilačnými kráľovskými tigrami, nad ktorými panoval s neuveriteľnou chladnou krvou. Boli však chvíle, kedy nepríčetné beštie vedel zabrzdiť len vďaka výstrelom z revolvera.
Úplne iného žánru bolo milé predstavenie riaditeľa cirkusu s vycvičenými tuleňmi, tiež i Rappova ukážka s cvičenými ťavami a s krásnymi zebrami a produkcie Fernanda s piatimi vychovanými slonmi a tiež s vysoko skáčucimi psami. Veľmi zábavné boli žongliarske a akrobatické čísla skupiny Číňanov Chung Sihi, ďalej pyramidacke čísla a skokánske a tiež i kúsky indických fakírov. Okrem toho nechýbali typické jazdecké predstavenia, iba predstavenie klaunov malo slabšiu úroveň.“
Návšteva trvala šesť dní. Všetky predstavenia boli odohraté pred veľkou diváckou kulisou. Mesto bolo cirkusom očarené. Z Košíc sa následne celá výprava presunula do Sátoraujhély.
