Bývalého slovenského obrancu Zdena Cháru uvedú v novembri do Hokejovej siene slávy v Toronte (HHOF). Okrem víťaza Stanleyho pohára z roku 2011 a držiteľa Norrisovej trofeje z roku 2009 sa tejto pocty dočkajú aj ďalší bývalí hráči z NHL - útočníci Joe Thornton, Alexander Mogiľnyj a obranca Duncan Keith. Slávnostný ceremoniál sa uskutoční 10. novembra, informoval oficiálny web zámorskej profiligy.
Chára sa dostal do prestížnej spoločnosti v najkratšom možnom čase. Rok 2025 je prvý, v ktorom ho mohli vybrať do Siene slávy po tom, ako pred tromi rokmi ukončil kariéru. Práve trojročná lehota od ukončenia aktívnej činnosti je jedno z kritérií, ktoré sú nevyhnutné pre vstup do HHOF. Osemnásťčlenná výberová komisia oznámila v utorok večer členov "Triedy 2025", teda menoslov osobností, ktoré uvedie v novembri do hokejovej dvorany. Okrem Cháru sa významnej pocty dostalo aj bývalému kanadskému centrovi Thorntonovi, jeho krajanovi Keithovi a aj ruskému krídelníkovi Mogiľnému, ktorý čakal na tento moment od roku 2009, keď bol prvýkrát spôsobilý uchádzať sa o vstup do Siene slávy. V ženskej kategórii sa do nej dostali Kanaďanka Jennifer Botterillová a Američanka Brianna Deckerová, v kategórii budovateľov Jack Parker a Daniele Sauvageauová.
Podľa stanov HHOF môže komisia každý rok vybrať štyroch mužov a dve ženy, ktorí sa stanú novými členmi siene. Sieň slávy môže zvoliť až dvoch členov v kategórii „Budovatelia“ alebo jedného, ak je niekto zvolený v kategórii rozhodca alebo čiarový rozhodca.
Chára sa stal piatym rodákom zo Slovenska, ktorý sa dostal do HHOF. V roku 2020 vstúpil do siene slávy Marián Hossa, pred ním sa z tejto pocty tešili Peter Šťastný (1998) a Stan Mikita (1983), ako aj novinár George Gross (1985).
Chára odohral v NHL 24 sezón v tímoch New York Islanders (1997-2001, 2021-2022), Ottawa Senators (2001-2006), Boston Bruins (2006-2020) a Washington Capitals (2020-2021). Naväčšiu stopu zanechal v Bostone, ktorý viedol v rokoch 2006 - 2020 ako kapitán a v sezóne 2010/2011 s ním získal Stanleyho pohár - vtedy iba ako druhý Európan v histórii. S „medveďmi“ sa do finále dostal aj v rokoch 2013 a 2019. Šesťkrát bol medzi tromi finalistami na zisk Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu sezóny, získal ju v roku 2009. Je historický ligový líder v počte odohratých zápasov spomedzi obrancov - 1680, čo je zároveň tretí najvyšší počet zo všetkých hráčov v histórii súťaže. V základnej časti NHL nazbieral 680 kanadských bodov (209+471), 2085 trestných minút a 301 plusových bodov. V 200 zápasoch play off si pripísal 18 gólov, 52 asistencií (70 bodov), 218 trestných minút a 50 plusiek. Trikrát sa dostal do prvého a štyrikrát do druhého All Star tímu NHL. Okrem Norrisovej trofeje má v zbierke aj Cenu Marka Messiera pre najlepšieho lídra. Hráčsku kariéru ukončil vo veku 45 rokov pred ročníkom 2022/2023.
Trenčiansky rodák bol s telesnou výškou 206 cm najvyšší v histórii NHL a na dĺžku svojej hokejky i čepele musel mať výnimku. K charakteristickým znakom jeho hry patrili prehľad, dôraz, ale aj mimoriadne tvrdá strela. Jeho výkon 175,1 km/h, ktorý dosiahol v Zápase hviezd NHL v roku 2012, je dodnes v profilige neprekonaný. V závere kariéry bol štvrtý najstarší hráč, ktorý kedy nastúpil v súťaži. Vo vyššom veku v nej hrali iba Gordie Howe, Chris Chelios a Jaromír Jágr. Od draftu v roku 1996 sa trikrát objavil na európskych klziskách. V úvode sezóny 2001/2002 odohral osem zápasov za Duklu Trenčín v slovenskej extralige a celú sezónu 2004/2005, keď sa NHL pre výluku nehrala, strávil vo švédskom Färjestade. Aj polročnú výluku v NHL v sezóne 2012/2013 využil na pôsobenie v Európe, keď odohral 25 zápasov za Lev Praha v KHL.
Chára sa výrazne presadil aj na medzinárodnej scéne. Slovensko reprezentoval na troch ZOH (2006, 2010 a 2014), siedmich MS a štartoval aj na dvoch Svetových pohároch (2004, 2016). Na MS vybojoval s reprezentáciou dve strieborné medaily - v roku 2000 v Petrohrade a v Helsinkách 2012, kde viedol národný tím v pozícii kapitána. "Céčko" mal na drese aj na ZOH 2010 a 2014 a MS 2001. Na MS 2012 ho vyhlásili za najlepšieho obrancu šampionátu. Na Svetovom pohári 2016 skončil druhý s Tímom Európy. Počas májových MS v Štokholme ho uviedli aj do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).
„Zee je v mnohých ohľadoch vynikajúci človek,“ povedal na adresu bývalého slovenského zadáka majiteľ Bruins Jeremy Jacobs. „Nielen svojou postavou a zručnosťami, ale aj svojou ohľaduplnosťou a rešpektom, ktorý si získava. Nie je prekvapením, že bol vybraný v prvom roku, keď mal oprávnenie vstúpiť do Siene slávy, pretože je skutočne výnimočný. Bruins mali šťastie, že ho získali a získali s ním Stanleyho pohár.“
Thornton počas kariéry v NHL nazbieral 1539 bodov (430+1109) v 1714 zápasoch v drese Bostonu, San Jose, Toronta a Floridy. Je jedným zo 16 hráčov, ktorí odohrali aspoň 1500 duelov v profilige, v počte štartov v základnej časti je na historickom šiestom mieste. V sezóne 2005/2006 získal Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča a Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hokejistu základnej časti. S kanadskou reprezentáciou vybojoval zlato na ZOH 2010 vo Vancouveri a triumfoval na Svetovom pohári 2004 a 2016. „Nemôžem uveriť, že sa mi dostáva tejto pocty. Chcel by som poďakovať toľkým ľuďom, pretože je isté, že sám by som to nedokázal,“ vyznal sa Thornton.
Keith je trojnásobný víťaz Stanleyho pohára v drese Chicaga, v roku 2015 obdržal aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play off. Okrem Blackhawks hral krátko aj za Edmonton, v sezónach 2009/10 a 2013/14 získal Norrisovu trofej. S Kanadou triumfoval na ZOH 2010 vo Vancouveri i 2014 v Soči. „Mal som to šťastie, že som hral v skutočne výborných tímoch obklopený skvelými hráčmi. Bola to jazda plná vzostupov a pádov, chcem sa poďakovať ľuďom, ktorí mi pomohli dostať sa až do tohto bodu v mojom živote,“ povedal Keith.
Mogiľnyj bol prvý hokejista zo Sovietskeho zväzu, ktorý počas studenej vojny utiekol do Severnej Ameriky. V 990 dueloch v drese Buffala, Vancouveru, New Jersey a Toronta získal 1032 bodov (473+559), pričom v sezóne 1999/2000 vybojoval s Devils Stanley Cup. So ZSSR triumfoval na ZOH 1988 v Calgary. „Som šťastný, že som môžem byť súčasťou Hokejovej siene slávy. Chcel by som poďakovať mojim spoluhráčom, že mi pomohli dosiahnuť tento úspech.“
Botterillová je trojnásobná olympijská víťazka v drese Kanady (2002, 2006 a 2010), päťkrát sa radovala zo zlata aj na svetových šampionátoch, pričom v rokoch 2001 a 2004 ju zvolili za najužitočnejšiu hráčku MS. Deckerová pomohla USA získať titul na ZOH 2018 v Pjongčangu, ďalších šesť zlatých medailí si odniesla z MS. Vlani ju slávnostne uviedli do Siene slávy amerického hokeja.
Parker bol trénerom tímu Boston University Terriers, s ktorým získal tri tituly v NCAA. Rekordných 24-krát sa jeho tímy predstavili na turnajoch NCAA, zaznamenal 897 víťazstiev, všetky s Bostonom. Sauvageauová je prvou ženou v kategórii budovateľov, v rôznych funkciách sa zúčastnila na siedmich ZOH s kanadskou reprezentáciou. V roku 2002 ako trénerka doviedla Kanaďanky k zisku titulu na ZOH v Salt Lake City.
Zdroj: TASR