Hovorí sa, že vlasy sú korunou krásy. Zatiaľ, čo niektoré z nás riešia malichérnosti: „dnes sa mi zvlnili a chcela som ich rovné, tento mi odstáva a chcelo by to nejakú zmenu,“ sú medzi nami aj dámy, ktoré o vlasy prišli neplánovane. Cestu im skrížila choroba, ktorá sa sama o sebe podpíše pod psychickú traumu, ak ju doplní aj strata vlasov, vytráca sa ženskosť a sebavedomie utrpí tiež.
Kúpa bežnej parochne nie je úplne jednoduchá ani finančne dostupná. V našich končinách už niekoľko rokov funguje projekt Vystrihaj sa Slovensko. Jeho hlavným cieľom je pomôcť onkologickým pacientkám. Zámerne píšeme o ženách, lebo primárne ide o dámy a slečny, ktoré počas choroby prišli o vlasy.
„Je to projekt o vyjadrení spolupatričnosti a podpore slečnám a dámam, ktoré v dôsledku onkologického ochorenia prišli o svoje vlasy. Telo sa vplyvom liečby zvykne meniť a spracovať tieto zmeny je najmä pre ženu pomerne náročné. Práve vlasy, ktoré sa stále považujú za korunu krásy a ich následná strata, sú jednou z najviditeľnejších zmien v živote ženy počas liečby,“ vysvetľuje Marta Šeborová z Ligy proti rakovine.
Vystrihaj sa Slovensko ako projekt vznikol práve preto, aby priniesol ženám aspoň trošku radosti vo forme parochne zo živých vlasov na mieru. Ako doplnila Liga proti rakovine: „chceme ich touto formou podporiť a zároveň im gestom nezištného darovania vlastných vlasov... alebo aj kratším účesom, vyjadriť oporu."
Pošli to ďalej
Parochňa dnes nestojí málo, preto sa Liga proti rakovine snaží zmierniť aspoň túto ekonomickú stránku pacientov. O parochňu si pacienti požiadajú napríklad online: „Hlavným cieľom projektu je vyrábať, a tým aspoň v určitej miere potešiť slečny a dámy bezplatnou parochňou na mieru, o ktoré si môžu zažiadať formou kontaktného formulára na našej webovej stránke, zároveň tým motivovať darcov k spolupatričnosti a podpore – vlastne niečo na spôsob filmu Pošli to ďalej,“ hovorí Marta Šeborová.
Možno ste už nad tým premýšľali, no zdalo sa vám to komplikované, nedostupné. Odstrihnutý cop alebo vrkoč vlasov by mal byť v jednotnej dĺžke minimálne 40 centimetrov. Vlasy nesmú byť farbené na tmavo, a teda hnedo, bordovo až do čierna.
„Môžu byť presvetlené, farbené na blond a pokojne aj šedivé. Ideálom sú teda vlasy v prirodzenej farbe a stave, napr. nie vyžehlené, nakoľko po tom aj parochne vyzerajú prirodzene a len ťažko rozpoznať, že ide o parochňu – čo je pre slečny a dámy podstatné,“ vysvetlila Šeborová.
Celý čas hovoríme o tom, že vlasy môžu darovať dámy, čo ale muži? Sú aj oni vhodní darcovia? Predsa len, niekedy majú kvalitnejšie vlasy ako my, dámy. „Samozrejme, s radosťou vítame aj vhodné vlasy od pánov. Podstatné je, aby mali minimálne 40 centimetrov, a to v odstrihnutej a jednotnej dĺžke. Ďalej nefarbené na tmavo, a teda hnedo, bordovo až do čierna, maximálne na blond a presvetlené. Prešedivené či šedivé vlasy nie sú tiež problém, naopak,“ dodáva Šeborová.
Niektorým sa tieto kritéria môžu zdať prísne, no pripravovala ich vlásenkárka Gizka, ktorá sa parochniam venuje takmer celý život a výsledok jej práce hovorí za všetko. Autori myšlienky odporúčajú počkať na dlhšie vlasy, aby ich vedeli použiť celé na výrobu parochne. Darovať vlasy však môžu aj deti, tínedžeri, manželia, starí rodičia, všetci.
„V rámci Slovenska putujú vlásky od našich spolupracujúcich kaderníctiev ale aj od darcov, ktorí sa dali ostrihať vo svojich „domácich“ salónoch na adresu Centra pomoci Ligy proti rakovine v Bratislave. Niekedy, keď majú darcovia cestu do Bratislavy, nám ich prinesú osobne do Centra pomoci, z čoho máme radosť, keďže môžeme s darcom prehodiť zopár slov a aj osobne oceniť jeho snahu a ochotu zapojiť sa do projektu.“
Ak bývate na východe, do Bratislavy to máte asi ďalej. Vlasy však darovať môžete aj na diaľku. „Ak sa vhodní darcovia strihajú v rámci Bratislavy u partnerky projektu, Zdenky Vrbovej, tá po tom vlasy spoločne s pretriedenými vhodnými vlasmi z obálok, odnesie našej vlásenkárke Gizke do jej dielne, kde po tom čakajú náležite uskladnené na ich využitie," hovorí Marta Šeborová.
Primárne sa snažia vyrábať parochne podľa požiadaviek slečien a dám, a teda v plnej miere prispôsobiť výrobu podľa preferovanej farby a účesu.
„Vlasy sa k nám primárne dostanú poštou a zatiaľ sa ešte nestalo, teda aspoň čo vieme a komunikujeme s darcami, že by niektoré z obálok do Ligy neprišli. Práve naopak, pošta je v tomto smere veľmi nápomocná,“ hovorí Šeborová.
A možno je vo vašom okolí kaderník, ktorý s týmto projektom spolupracuje. „Čo sa týka spolupracujúcich kaderníctiev, nemáme ich síce vo všetkých mestách po Slovensku, ale snažili sme sa a stále máme ambíciu pokryť ich v čo možno najväčšom rozsahu. Komunikujeme s nimi individuálne, napríklad ak sú z našej alebo z ich strany rôzne otázky o projekte, treba skonzultovať vhodnosť vlasov, prípadne im už došli propagačné materiály a treba zaslať nové.“
Rovnako na facebookovej stránke nájdete album, v ktorom uverejňujú fotky darcov, ktorých spriatelené kaderníctva strihali v rámci projektu Vystrihaj sa Slovensko.
„Je to spolupráca najmä o dôvere a ochotne nezištne pomôcť, čo si veľmi vážime a každému jednému kaderníctvu za to ďakujeme. Za vyše dva roky, čo projekt funguje, sme obdŕžali stovky obálok s vláskami.“
Ak by ste vlasy balili doma, strihať a posielať ich treba zásadne umyté a suché. Mokré sa po ceste znehodnotia a zničia. Taktiež je dôležité vhodné zabalenie vlasov, a teda pevne zagumičkované po oboch stranách, prípadne vo forme vrkoča. Po tom cop vložiť do sáčku a pre istotu ešte do fóliovej obálky, kde sú vlasy ešte lepšie chránené pred poškodením.
V projekte Vystrihaj sa Slovensko existujú dve databázy, jedna eviduje všetkých darcov, ktorí do Ligy proti rakovine poslali vlasy a v druhej sú darcovia, ktorých vlasy sa vplyvom kvality a dĺžky použili na výrobu parochní. Zatiaľ sa projektu Vystrihaj sa Slovensko podarilo vyrobiť 28 parochní a ďalšie sú na ceste.
„Sme veľmi radi, že projekt robí radosť a že máme naďalej ochotných darcov, ktorí buď svoje vlasy už darovali, alebo ešte čakajú na tie správne centimetre. Veľmi si to vážime a úprimne im ďakujeme za ich dobré srdcia, lebo len tak vieme aj naďalej vyrábať a spoločne robiť radosť slečnám a dámam počas neľahkého obdobia.“
„Ako zvykneme tvrdiť, spoločne nám to ide najlepšie.“
Pacientka nežiada o vlasy, ale o parochňu. Vek žiadateľky nerozhoduje, ale životná situácia, najmä finančná, a ochota splniť požiadavky projektu. Napríklad osobná návšteva v Bratislave na meranie hlavy, po tom vyzdvihnutie parochne a nakoniec súhlas so zverejnením fotky v parochni na web a sociálne siete projektu.
Medzičasom začal projekt Vystrihaj sa Slovensko spoluprácu v rámci strihania aj v Košiciach, a to v Centre pomoci. „Darcovia zavolajú do Centra pomoci v Košiciach, tak, ako je to uverejnené medzi kontaktmi na webe projektu. Darca zavolá do centra a kolegyne to potom dohodnú aj s kaderníčkou. Salón sa nám priamo nepodarilo vybaviť, ale aspoň touto formou sa môžu prísť ostrihať do Centra pomoci Ligy proti rakovine v Košiciach. Kolegyne po tom klasicky posielajú vlasy poštou," uzavrela Šeborová na záver.
Autorka: IVANA GÁLL BAJEROVÁ