V prípade, že by ste potrebovali výpis z matriky, musíte si podať písomnú žiadosť. Ak by ste naopak chceli do matriky aj nahliadnuť, musíte vyplniť bádateľský list.
Pod pojmom matrika si ľudia väčšinou predstavia matričný úrad. Ide však aj o pomenovanie pre knihu, ktorá sa na matričnom úrade nachádza. Niekoľko takých kníh je uložených aj v Štátnom archíve v Košiciach.
„Matrika je štátna evidencia o osobnom stave ľudí, ktorí sa narodili, sobášili alebo zomreli na území Slovenskej republiky, alebo sa jedná o štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa narodili sobášili alebo zomreli v zahraničí. Tieto udalosti sa zapisujú do osobitných kníh. Matriku, teda tvorí kniha narodených, kniha sobášených a kniha úmrtí,“ vysvetlila Katarína Turčanová zo Štátneho archívu v Košiciach.
Ako ďalej uviedla, do matrík sa ale zapisujú aj iné skutočnosti, ktoré slúžia k identifikácii osôb. Sú to údaje o osvojení, určení rodičovstva, zmene mena či priezviska, alebo o rozvode manželstva. V Štátnom archíve v Košiciach sú uložené matriky štátne a cirkevné.
„Štátne matriky sú uložené z dvoch okresov, a to z okresu Košice okolie a Košice mesto. Ide o časové rozpätie zápisov od 1. októbra 1895 do 31. decembra 1906,“ priblížila Turčanová.
Ak by ste potrebovali údaje z roku 1907 a nasledujúce roky, museli by ste sa už obrátiť na príslušný matričný úrad. Jedinou výnimkou je matričný úrad Košice Staré mesto, ktorý archívu odovzdal matriky až do rozpätia rokov 1914-1916.
Cirkevné matriky vznikli ešte v Uhorsku
Matriky pôvodne vznikli ako najzákladnejšia evidencia obyvateľstva pre duchovné potreby správy veriacich. Cirkev sa snažila zabezpečiť si evidenciu, aj informáciu a všetky udalosti, ktoré súviseli s osobným životom a stavom všetkých obyvateľov. Tomuto účelu malo slúžiť aj vedenie matrík.
Ako sme už spomínali, v archíve sa nachádzajú aj cirkevné matriky. Ich história siaha až do čias Uhorska. Konkrétne do roku 1515, kedy na príkaz cirkvi musel každý farár viesť register. Čiže knihu, do ktorej mal zapisovať mená pokrstených, mená rodičov a krstných rodičov. Takisto aj deň a rok pokrstenia.
„Táto kniha mala byť uložená v kostole. Do praxe sa pravdepodobne toto nariadenie nedostalo, pretože na Slovensku nemáme zachovanú ani jednu cirkevnú matriku z tohto obdobia,“ prezradila Turčanová s tým, že pozitívny posun vo vedení matriky nastal až v polovici 16. storočia.
Rýchlošíriaca sa reformácia rozštiepila dovtedy jednotnú katolícku cirkev a priniesla so sebou aj vznik evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a kalvínskej cirkvi. Tým pádom bola aj katolícka cirkev nútená venovať evidencii veriacich väčšiu pozornosť.
„V roku 1545 vyhlásili Doktrínu o sviatosti manželstva. To znamená, že cirkev k tomu a zároveň nariadila každému farárovi, aby viedol a starostlivo opatroval knihu, do ktorej zapisoval mená manželov, svedkov, ako aj dátum a miesto manželskej zmluvy. Podľa cirkevného práva totiž manželstvo môže byť uzavreté len medzi pokrstenými osobami. Tým pádom sa opäť kládol dôraz na potrebu vedenia knihy pokrstených.“
Najstarším zápisom v Košiciach je podľa Turčanovej zápis sobáša z roku 1587, ktorý je v sobášnej matrike evanjelického farského úradu Košice.
Predkov v Košiciach hľadal aj Mexičan
V prípade, že by ste potrebovali výpis z matriky, musíte si podať písomnú žiadosť. Ak by ste naopak chceli do matriky aj nahliadnuť, musíte vyplniť bádateľský list.
„Žiadatelia prichádzajú osobne do priestorov archívu, do bádateľne, kde na základe bádateľského listu dostávajú v bádateľni na štúdium príslušnú matriku. Pri štátnej matrike predkladáme knihu a pri cirkevných matrikách sa predkladá mikrofilm, ktorý študujú,“ ozrejmila Turčanová zo Štátneho archívu v Košiciach.
Zároveň prezradila, že žiadosti im prichádzajú aj mejlom, a to doslova z celého sveta. Sú to najmä okolité štáty, ale veľa žiadostí dostávajú aj z Izraela či Spojených štátov. „Ja osobne najďalej, čo som mala žiadateľa, bol z Nového Mexika z Los Alamos,“ priznala Turčanová s tým, že väčšina žiadateľov sa o matričné zápisy zaujíma kvôli genealógii. To znamená, že si vypracúvajú rodostrom.
Autorka: LEA HEILOVÁ