Vykonali unikátne robotické operácie pupočných prietrží.
Vo Fakultnej nemocnici AGEL Košice-Šaca v uplynulom týždni operovali prvých piatich pacientov s pupočnými herniami (prietržami) pomocou robotického systému da Vinci. Chirurgovia vykonali zákroky metódou TARUP (Transabdominal Retromuscular Umbilical Prosthetic hernia repair). Táto metóda je neinvazívna chirurgická technika, ktorá sa využíva najmä v prípadoch pupočných prietrží (hernií), ale aj pri epigastrických herniách a pridruženej rozostúpenosti brušných svalov (diastázy). Operácie viedol konzolový chirurg a primár Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice AGEL Košice-Šaca Vít Pribula:
„Na rozdiel od starších laparoskopických metód, ako IPOM alebo IPOM plus, sa sieťka nevkladá priamo do brušnej dutiny, je uložená mimo vnútrobrušných orgánov. Vďaka retromuskulárnemu umiestneniu, čiže pod svaly, neprichádza do kontaktu s črevami, čím sa minimalizuje riziko zrastov alebo črevnej obštrukcie. Ďalšou výhodou je nízke riziko komplikácií rán, keďže sa nepoužíva veľký otvorený rez, výrazne klesá riziko infekcií v mieste rany a tvorby serómov, tkanivovej tekutiny. K benefitom patrí aj rýchla rekonvalescencia.“
Výhodou robotickej platformy je najmä to, že umožňuje chirurgovi počas jedného zákroku nielen uzavrieť herniu, ale aj zošiť a zrekonštruovať celú stredovú líniu brušnej steny. Robotická operácia TARUP v prípade brušnej steny trvá štandardne 1,5 až 3 hodiny. Celkový čas zákroku podľa chirurga Pribulu závisí od veľkosti hernie (prietrže), rozsahu diastázy priamych brušných svalov a prípadných komplikácií.
„Pacienti sa na operáciu pripravujú štandardným spôsobom, nie odlišným od prípravy na klasickú alebo laparoskopickú operáciu. Výkon sa realizuje v celkovej anestézii, preto je pacient ráno nalačno,“ dodáva Pribula.
Robotická chirurgia prináša pacientovi nielen menej invazívny zákrok, ale aj kratšiu dobu samotnej hospitalizácie. K výhodám patrí najmä vysoká presnosť zákroku, menej jaziev, bolesti či nižšie riziko infekcie a krvných strát.
„Robotické operácie preberajú štafetu po laparoskopických operáciách a posúvajú naše možnosti ďalej. Samozrejme, klasické operácie sa budú vykonávať v limitovanom počte aj v budúcnosti, nie je možné ich úplne eliminovať. Ale vývoj chirurgie je jednoznačný v prospech laparoskopie a najnovšie robotickej chirurgie,“ objasnil primár chirurgickej kliniky.
Tento zákrok sa najčastejšie volí v prípadoch, keď ide o defekty brušnej steny s priemerom zvyčajne dve až sedem centimetrov. Po operácii ide pacient na štandardnú chirurgickú izbu, môže prijímať tekutú stravu a nasledujúci deň môže byť prepustený do domácej starostlivosti. Následne sa postupným pohybom prinavracia do bežného života. Postupná záťaž v športe sa odporúča zvyčajne po troch až šiestich mesiacoch.
Cieľom šačianskej nemocnice je operovať čo najviac pacientov, pretože ide o jednu z priorít zdravotníckeho zariadenia. To čo sa uprednostní robotický zákrok však vždy podlieha dôkladné kolektívne rozhodnutie lekárov.
„Na našej chirurgickej klinike operujeme najviac pacientov s kolorektálnymi nádormi (nádory hrubého čreva a konečníka), ale operovali sme aj žlčníky, slabinové prietrže. Do budúcna plánujeme bariatrické operácie a bráničné prietrže. V súčasnosti sme dvaja konzoloví chirurgovia, v tréningovom procese je tretí. Robotické operácie hernií vykonávajú na Slovensku len dve pracoviská,“ uzavrel konzolový chirurg Vít Pribula.