Aké sú vaše hokejové zážitky?
Slovensko sa stalo centrom hokejového sveta. Košice zaplavili tisíce fanúšikov. Preplnené podniky, čakanie na jedlo, dlhé rady na pivo, dlhé rady na zmrzlinu. Pardon, v tomto počasí asi skôr na zázvorový čaj s mätou alebo radšej čaj s rumom či rum s čajom. Asi všetci sa zhodneme na tom, že Slovensko je bezpochyby hokejovou republikou. Nielen vtedy, keď športovci z celého sveta naháňajú puk v Košiciach a v Bratislave.
Každý rok si počas tohto ošiaľu spomeniem na moje skúsenosti, teda skôr vtipné momenty s hokejom. Ten prvý korení v nezabudnuteľnom roku 2002. Mala som sedem rokov a dodnes si pamätám na legendárne finále. Rodičia ma natoľko motivovali, že som si na papier nakreslila vlajku. Síce nie v poradí biela, modrá, červená. Síce dvojkríž sa podobal na hocičo iné, len nie na dvojkríž, ale vlajka bola. Aj pyžamko bolo. Našich chlapcov som povzbudzovala skáckajúc pred telkou a dupaním Queenov We Will Rock You. Najviac som fandila Mirkovi Šatanovi. Asi preto, že som poznala iba jeho meno. Ale v ten večer som si zapamätala aj Petra Bondru a jeho bezzubý úsmev.
Od tohto pamätného okamihu som poctivo fandila našim hokejistom počas každých majstrovstiev a olympiád. V autobuse cestou do školy, počas písania testu zo slovenského jazyka či počas hodín chémie, ktoré sme mali stráviť v laboratóriu a nie s ušami nalepenými na rádio. Majstrovstvá sveta boli dosť dobrou výhovorkou na to dať si pauzu popri učení sa na maturitu, neskôr na zápočet, skúšky či štátnice. Teraz sa tak zamýšľam nad tým, prečo sú majstrovstvá sveta v hokeji práve v máji. Na túto otázku si ja ako športový analfabet neviem odpovedať, ale každopádne sme sa počas skúškového nevedeli dočkať, kedy vyrazíme do mesta pozerať hokej. Samozrejme, v rámci možností s dresom, šálom či vlajkami na lícach (našťastie, nemusela som ich maľovať sama, možno by to dopadlo ako v roku 2002.).
Aj moje spolubývajúce boli hokejoholičky. Zápas sme si vždy rady pozreli v jednom z prešovských podnikov. Raz sme si sľúbili, že ak naši chlapci vyhrajú, tak ochutnáme tequillu. Keďže ich výkon nenasvedčoval tomu, že by zápas mal skončiť v prospech Slovákov, tequillu sme ochutnali aj tak a kričali sme: „Otočíme.“ A tak to aj bolo. Počas majstrovstiev ide všetko bokom. Povinnosti, zápočty, skúšky. Najprv zápas, potom škola. Neraz som sa kvôli hokeju musela učiť do neskorej noci (alebo skorého rána?). Ale oplatilo sa a chlapci mi veľakrát priniesli šťastie a dobrú známku.
Ak niekto tvrdí, že chlieb lacnejší nebude a je zbytočné pozerať hokej, tak je to podľa mňa len výhovorka. Hokej spája ľudí naprieč celým svetom. Aj teraz v Košiciach. Užívať si piatkový večer s kamoškou v spoločnosti fanúšikov z Fínska bol tiež nezabudnuteľný zážitok. Sobotňajší zápas som si vychutnala sama z pohodlia domova. Prečo? Ani neviem. Vyložené nohy, vínko a popcorn ma presvedčili, že to mám vyskúšať. A nebolo to vôbec také zlé. Určite si nenechám ujsť ani pravú atmosféru z oficiálnej fanzóny či v amfíku. Nech je to už kdekoľvek a s kýmkoľvek, ukážme celému svetu, ako vieme fandiť našim chlapcom počas každého gólového stavu.