Trojnásobný majster Európy a jeho tristo Belgických obrov žijú v Beloveži pri Bardejove. Profesionálnemu chovu tohto plemena sa Jozef Marko venuje viac ako tridsať rokov. Jeho snom je vyšľachtiť nový farebný variant králika. Všetky ich presne rozoznám, podľa očí hneď vidím či im niečo nechýba, hovorí chovateľ.
„V roku 2018 som na majstrovstvách Európy v Herningu v Dánsku sa mi podarilo aj napriek silnej konkurencii zvíťaziť. V divokej - hnedej farbe aj v činčilovej. V divokej farbe sme prvé miesto hneď dvaja. V tejto farbe je vždy najväčšia konkurencia, preto si titul majstra Európy nesmierne vážim. Je to zatiaľ môj najväčší úspech. Perfektne pripravených samcov som mal aj minulý rok. Ale kvôli pandémii sa súťaž v Nemecku zrušila,“ víta ma Jozef Marko v jeho králičom dome, kde by mohol pokojne prijímať kráľovské návštevy.
Ukazuje mi fotku s Nemcom Jörgom Somerom z dánskej výstavy, ktorá bola po ich úspechu v Herningu dostala na titulnú stránku nemeckých chovateľských časopisov.
Kráľovsky to tu aj vyzerá. A nielen vyzerá. V čistučkých, veľkoryso priestranných, odvetraných a klimatizovaných priestoroch tu niekoľkonásobný majster Európy aj Slovenska chová 300 kusov králikov, prevažne plemena Belgický obor.
Z klietky vyberá a ukazuje mi vychádzajúcu hviezdu chovu. Štvormesačného belgického obríka. Jeho otec mal rekordné 26 centimetrov dlhé uši. Chytí ho za hustú srsť na chrbte a položí na stôl. Trochu ho pohladká, poťapká, vyrovná a nastaví. Králik sa úplne pokojne nechá tvarovať a zaujme výstavný postoj s predsunutou prednou labkou. Stojí, hrdo pozerá pred seba, ani sa nepohne.
Hudba pre dlhé uši
„To sa dá takto naučiť?“ pýtam sa.
„Je to dedičné,“ hovorí Jozef Marko.
„Pokiaľ je po matke a po otcovi, ktorí vedia držať takýto postoj, je veľmi pravdepodobné, že to bude mať v génoch a bude vedieť aj on,“ dodáva chovateľ.
„Ako je to u králikov s tou dĺžkou uší?"
„Keď sa rodia v máji keď je už teplo, majú potom aj dlhšie uši, pretože sa nimi ochladzujú. Keď sa ale narodia v jeseni alebo v zime, uši až tak nerastú, sú kratšie. Nepotrebujú sa tak ochladzovať. Ak im chýba teplo, uši jednoducho až tak nerastú,“ popisuje alchýmiu šľachtenia dlho-uchých belgických obrov.
„Preto keď mám zimné novonarodené králiky, králikáreň im vytápam. Naopak v lete im priestor odvetrávam. No všeobecne králik lepšie znáša zimu ako teplo,“ dodáva Marko.
Zo všetkých strán sa ozýva klopkanie obrích hlodákov, z rádia hrá hudba. Na všetkých klietkach sú štítky s kódom chovu, pôvodom a tetovaním králika.
Trojnásobný majster Európy, 27-násobný majster Slovenska a predseda Klubu chovateľov Belgických obrov na Slovensku Jozef Marko (49) z obce Beloveža pri Bardejove, sa chovu najväčšieho plemena králikov venuje už viac ako 30 rokov.
„Hudba tu ide stále. Používam ju ako antistresové prostredie. Ak by sem takto ako vy prišiel niekto cudzí bez nej, zvieratá by sa začali plašiť a behať po klietkach. Keď tu stále ide hudba, nerušíte ich. Sú na ňu zvyknutí odmala. A keď prídu niekde na výstavu, neprekvapia ich žiadne ruchy a zvuky,“ hovorí profesionálny chovateľ.
Prvú klietku pre králiky mu ako sedemročnému malému chlapcovi pomáhal zbíjať starý otec. Belgickým obrom sa venuje od svojich osemnástich rokov.
Nerád prehrávam
„Tento rok máme klubové výročie. Pred 50-timi rokmi bol na Slovensku založený Klub chovateľov Belgických obrov. V jeseni by sme chceli v Nitre zorganizovať špeciálnu európsku výstavu tohto plemena. Účasť potvrdili chovatelia z celej Európy. Malo by tam byť 1 200 až 1 500 králikov. To už je aj na európske pomery dosť. Uvidíme ako to celé vyjde,“ hovorí Marko.
U Belgických obrov existuje niekoľko farebných variantov. Divoká (hnedá), železitá, divomodrá, činčilová, čierna, modrá, žltá a biela.
„Králik je veľmi plaché zviera a veľmi záleží na prostredí v akom vyrastajú. Aj keď sa vám možno zdajú naoko rovnaké, ja ich všetky presne rozoznám. Ako rodič svoje deti. Ale to je normálne, keď ste s nimi každý deň. Podľa očí hneď vidím, či mu niečo nie je, či nie je chorý alebo mu niečo nechýba,“ vysvetľuje.
„Tento rok pred Vianocami sa chystám s divokými a činčilovými farbami na výstavu do nemeckého Karlsruhe. Áno, chcem znovu vyhrať. Som veľmi súťaživý typ a nerád prehrávam.“
„V chove sa dosť zameriavam práve na uši králikov. Tie musia byť aspoň 22 cm dlhé s peknými, širokými a otvorenými ušnicami. Samozrejme v dobrej srsti. Veľmi dôležitým znakom na výstavách je aj hmotnosť, štruktúra srsti, postoj, typ a tvar zvieraťa, kvalita srsti a takzvaná medzifarba,“ hovorí.
„Kŕmim ich nemeckými granulami, dvakrát denne. V nedeľu majú diétu, dostávajú len čistý ovos. Na ohryz im dávam vŕbu rakytu. V tráviacom trakte vytvára optimálne zásadité prostredie. A potom klasika, voda, minerály vitamíny,“ poodhaľuje Marko svoje chovateľské umenie, ktoré mu prinieslo mnoho domácich aj medzinárodných trofejí.
Šľachtenie novej farby
Králiky sa dorozumievajú rôznymi zvukmi. V spoločenstve majú vždy jedného, ktorý im v prípade nebezpečenstva dáva signály tak, že silno dupe zadnou nohou. Veľké ušnice slúžia práve na perfektné zachytávanie zvukov, no zvieratá sa nimi v letných mesiacoch aj chladia.
Jozef Marko otvorí ďalšiu klietku. Na stôl vyloží ďalšieho králika a fúkne mu do srsti na chrbte. V štruktúre srsti sa tak na chvíľu odhalí jej takzvaná medzifarba.
„Mojim snom je vyšľachtiť novú farbu. A na to najprv potrebujete dobrý nápad. Ale už na tom pracujem. Je to robota na niekoľko rokov, musí sa šľachtiť z viacerých farebných rás.“
„V klube sa nám nedávno podarilo vyšľachtiť bieleho modrookého belgického obra. Štandardné biele obry majú oči červené. Modrookých mali doteraz iba vo Švajčiarsku, teraz ich už máme aj my."
V Belgických obroch sú najlepší Nemci, Slováci a Rakúšania, no v poslednej dobe sa do popredia dostávajú Poliaci. Myslím, že svoj klub veľmi dobre nasmerovali a na najbližšej európskej výstave, ktorá sa bude konať budúci rok v Poľsku sa s nimi musí poćítať,“ komentuje slovenské šľachtiteľské úspechy chovateľ.
Chov obmieňa v spolupráci s troma špičkovými nemeckými chovateľmi. „Njaviac si rozumiem Ewaldom Kremerom a Jurgenom Lohse, sme ako jedna rodina. Veľa som sa od nich naučil, vymieňame si zvieratá aj názory, diskutujeme spolu o všetkom, nielen o králikoch."
Okrem slovenského je aj členom nemeckého klubu špecializovaného na toto plemeno. Jeho králiky majú nemecké tetovania a pravidelne sa zúčastňuje nemeckých súťaží a výstav.
„Je to nákladný koníček, no chovné králiky predávam aj za hranice. Do Ruska, Nemecka, Česka, Poľska. Chovatelia na nich doslova čakajú. Od narodenia nechávam v hniezde maximálne šesť mladých. Z tých vyberiem do chovu maximálne dvoch najlepších. Obry sa dožívajú priemerne tri, štyri roky. Ich optimálna hmotnosť je od sedem kilogramov vyššie. Mal som aj dvanásťkilovú samicu.“
„Najnovšie mi prišla objednávka až z Izraela. Cena jedného králika sa pohybuje od 100 do 1000 eur. Mal som už aj ponuku na špičkového samca za 2000 eur, ale nepredal som ho,“ vysvetľuje Marko.
Život králičieho obra
Ideálne na výstavu sú podľa chovateľa králiky narodené v januári a februári. Brezivosť samice trvá 30 až 31 dní, pária sa v novembri a decembri. Rodia sa v hniezde, ktoré pripraví samica. Úplne holé a slepé.
Oči otvárajú na deviaty deň a približne na sedemnásty deň vychádzajú z hniezda. Cicať môžu ešte aj trojmesačné mladé králiky. Väčšinou sa odstavujú, keď majú dva a pol mesiaca.
„Každý týždeň ich dôkladne prezerám, vážim, vyberám a selektujem. Prírastky a všetko potrebné si presne zapisujem a evidujem. Každý králik má svoju kartu, rodokmeň a oceňovací lístok. Dospievajú v ôsmich mesiacoch.“
„Približne v tom období z mladých králikov vyberiem tak polovicu. Druhá polovica ide preč, na predaj. Zaujímavé je, že keď samec nakryje samicu v skorom veku, pozastaví sa mu vývin a nedorastie,“ vysvetľuje.
„Výstavy sú potom väčšinou v októbri, novembri a decembri. Vždy sa na nich psnažím perfektne pripraviť. Mám jednoducho takú povahu. Neviem robiť nič polovičato. Myslím, že niekedy je to až zlá vlastnosť. Pretože kým nevyhrám, tak neprestanem,“ dodáva Jozef Marko.
BELGICKÝ OBOR
►história plemena siaha až do 16. storočia do Belgickej provincie Flandry
►pôvodne sa mu podľa jeho pôvodu hovorilo Flanderský obor
►tieto králiky majú mohutné, dlhé, valcovité telo pokryté hustou srsťou
►ich prednosťou je silná kostra, ktorá dorastá až do dĺžky 70 centimetrov
►priemerná hmotnosť belgických obrov sa pohybuje okolo ôsmych kilogramov
►niektoré jedince však môžu dosahovať hmotnosť až 10 – 12 kilogramov
►majú dlhé a široké uši, ich priemerná dĺžka je cca. 22 centimetrov