Chudobu na východe stále cítiť. Ľudia živoria, lebo nemajú na výber

Rizikom chudoby je ohrozených 650-tisíc obyvateľov, najviac chudobných pritom žije na východe Slovenska. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky je to konkrétne 18,1 percenta ľudí v Prešovskom kraji a 15,5 percent v Košickom kraji. Nejde ale o seniorov.

„Niekedy sa hovorilo, že najohrozenejšou skupinou sú dôchodcovia. Dneska to už nie je pravda. Ak si chce mladá rodina založiť svoju rodinu a mať deti, tak je obrovský problém, ak je jeden nezamestnaný alebo obaja pracujú a majú minimálnu mzdu. To je veľmi ťažké. Keď prijímam mnohých do roboty, tak mi odchádzajú po pol roku, po roku a povedia, viete, neviem s takým platom vyžiť, neviem si založiť rodinu a živiť ju,“ povedal riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio.

Hlavným dôvodom, prečo máme na východe najviac chudobných, sú podľa neho nízke mzdy. Mnohí nevedia vyžiť z minimálnej mzdy, niektorí si z toho nevedia zabezpečiť ani základné potraviny. A žijú tak na hranici chudoby.

„Ja by som to tak povedal, že naša stredná vrstva je zdvíhaním minimálnej mzdy zlikvidovaná. Už sú len viac-menej chudobní a ešte chudobnejší, a potom sú tí bohatí a bohatší. Stredná vrstva, ktorá bola niekedy pred 10 – 15 rokmi silnejšia, postupne vymizla, lebo rozvoj podnikania a hlavne toho stredného podnikania, je veľmi malý, nevýrazný. Ľudia radšej odchádzajú do zahraničia, ako by tu mali živnostníčiť, živoričiť. Je to smutné, ale je to tak,“ uviedol Korpesio.

Podľa najaktuálnejších štatistík v prípade jednočlennej domácnosti predstavuje hranica rizika chudoby 360 eur na mesiac. To znamená, že domácnosť jednotlivca s mesačným príjmom nižším, ako je uvedená suma, sa nachádza v pásme ohrozenia rizikom chudoby.

„Ak hovoríme o 650-tisícoch ľuďoch na Slovensku, ktorí žijú v chudobe, je to obrovské číslo. Ale pritom ešte viac alarmujúcejšie sú informácie, ktoré hovoria o tom, že viac ako 34 percent obyvateľov nedokáže čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Pod tým sa rozumejú rôzne udalosti v rodine, aj tie tragické, ako pohreb alebo potreba zaplatiť úhradu nejakej havárie v dome či byte. A v takej situácií sa nachádza viac než 1,8 milióna obyvateľov,“ informoval člen predsedníctva Odborového zväzu (OZ) KOVO Jozef Balica.

Ako ďalej uviedol, viaž viac než 2,2 miliónov obyvateľov Slovenska si nemôže dovoliť ísť raz ročne na týždňovú dovolenku mimo svojho domu. Z platu, ktorý mesačne dostávajú, totiž ledva vyžijú. „O akej životnej úrovni môžeme hovoriť, keď milión zamestnancov na Slovensku má mzdu nižšiu než je 792 eur v hrubom, čo podotýkam nie je disponibilná mzda. Disponibilná mzda je 634 eur. To znamená, že tých 634 eur v čistom milión zamestnancov na Slovensku nedosahuje a 500-tisíc zamestnancov na Slovensku má mzdu nižšiu, než je 472 eur v čistom. To znamená necelých 120 eur týždenne. To je čo za mzda? To je tá mzda, o ktorej sa pojednáva v Ústave Slovenskej republiky, že zamestnanec má za odvedenú prácu dostať takú mzdu, aby si zabezpečil kvalitný život? No určite nie, je to nespravodlivá mzda,“ myslí si Balica.

Na východe Slovenska pritom 50 percent zamestnancov, čo podľa Balicu predstavuje asi 334-tisíc zamestnancov, poberá mzdu nižšiu než je 584 eur v čistom a 25 percent zamestnancov na východe, čo je 167-tisíc zamestnancov, poberá mzdu nižšiu než je 442 eur v čistom. A aj keby zamestnávatelia mohli mzdu zvýšiť, v mnohých prípadoch tak neurobia.

„Oni ako keby sa dohodli a hovoria, prečo by sme mali dávať na východe vyššie platy, keď na východe nič nie je, ako povedal jeden politik. A ja hovorím, že preto, lebo tu žijú ľudia. A ľudia na východnom Slovensku majú, dovolím si tvrdiť, porovnateľné a vyššie životné náklady než napríklad ľudia na západnom Slovensku.“

Ak chce štvorčlenná rodina, teda dvaja dospelí a dve deti, v Prešovskom kraji normálne žiť, musí mať podľa Balicu príjem vo výške 1450 eur. V Košickom kraji je to o sto eur viac. V prípade, že je v rodine aj vysokoškolák, náklady sa zvyšujú ešte o 200 eur mesačne.

„Zamestnávatelia by mali rešpektovať takéto sumy, ak ponúkajú pracovné miesta. Pracovné miesta za minimálne mzdy sú pracovné miesta, povedzme si na rovinu pod ľudskou dôstojnosťou. V každom prípade sa ľudia dostávajú do pasce, kedy nemajú na výber. Takže idú a pracujú aj za nižšie platy, len bohužiaľ, toto nie je východisko do budúcna,“ myslí si Balica.

Pomôcť chudobným sa snaží aj Arcidiecézna charita v Košiciach. V spolupráci s Červeným krížom im niekoľkokrát do roka rozdáva potravinové a hygienické balíčky. Aspoň na čas ich tak odbremení od klasických výdavkov.

„Pre tých, ktorí sú fakt v biede a dostanú štyrikrát do roka balíček, plus dvakrát do roka hygienický balíček, tak je to veľkou pomocou. Tí ľudia sú vďační a pomôže im to. Lebo ak je niekto v chudobe, tak každá takáto pomoc je pre nich pomocou.“

Ak si niekto balíček neprevezme, posunú ho ďalej. Mali už ale aj také prípady, keď sa dotyčný svojho prídelu zriekol na úrok iných. „Boli aj také pekné príklady, že my sme niekomu doniesli potravinovú pomoc, lebo bol v zozname, a povedal, viete čo, ja to nepotrebujem, dajte to tým, čo to potrebujú,“ ozrejmil riaditeľ Arcidiecéznej charity v Košiciach.

Potravinovú pomoc ale pravidelne poskytuje aj prešovské Občianske združenie Podaj ďalej. Sociálne slabším daruje aj oblečenie, v prípade potreby napríklad aj elektrické spotrebiče. Rodinám v núdzi sa snaží pomôcť aj finančne, a to predajom oblečenia, topánok a hračiek v Charity shope v Prešove. Výťažok každý mesiac daruje vybranej rodine. Materiálna pomoc je totiž podľa zakladateľky združenia Viery Potášovej super, no niekedy to nestačí. Ľudia často nemajú peniaze ani na základné poplatky, ako je elektrina, byt či škôlka pre dieťa.

Ako dodal Korpesio, len nedávno museli vďaka zákone o sociálnych službách zvýšiť poplatok za sociálne služby v pobytovom zariadení. Klienti ale majú často problém 400 – 500 eurový poplatok zaplatiť. „Čím ďalej na východ, tým je chudoba väčšia a je ťažšie zaplatiť si aj tú základnú sociálnu službu,“ uzavrel Korpesio.

Autorka: LEA HEILOVÁ