Prinášame vám niekoľko tipov a rád.
Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov sú rôzne tanečné zábavy, bály či plesy, ktoré sú mnohokrát aj tematicky zamerané alebo majú predpísaný dress code, ktorý je potrebné dodržať. História plesov siaha do 19. storočia, kedy sa postupne stali bežnou súčasťou spoločnosti. Plesy organizujú nielen mestá a obce, ale napríklad aj školy, univerzity, charity či rôzne spolky. Keďže ide o spoločenskú udalosť slávnostnej povahy, prípravu netreba podceniť. Týka sa to aj módy, na ktorú sa vzťahuje protokol a etiketa. Ako uviedla módna návrhárka Ida Sándor, dress code zvyčajne nájdeme na samotnej pozvánke:
„Uvažujete nad tým, že ak je to White Tie, tak tu už musíme riešiť frak v prípade pánov a v prípade žien je to róba, ktorá je možno viac zahalená, viac klasická, lebo väčšinou tieto White Tie akcie sú protokolárne a vyžadujú si klasickejšie, jednoduchšie strihy, nič výstredné. Black Tie je v tom, pán si zoberie na seba smoking, šerpu, klasický smoking má takú šálovú fazónku. Napríklad, pri Creative Black Tie si môžu zobrať smoking, ktorý má špicatú fazónku alebo základný materiál je zamat, alebo nejaký žakar, že nemusíte voliť úplne klasické typy smokingov, že tam sa to dá viac variovať.“
Plesové šaty nie sú veľmi ovplyvňované súčasnými módnymi trendmi. Tie zvyčajne udávajú celebrity z červených kobercov z Hollywoodu či svetoví návrhári. Plesová móda je nadčasová a môže sa doplniť moderným detailom, napríklad strihom rukáva. Dôležitá je však osobnosť dámy. Podľa Idy Sándor žena musí vyzerať a cítiť sa dobre. Každá dáma chce byť na plese ako Popoluška.
„Ja mám rada tú ženskosť. Niektoré veľmi trendy veci pri určitých typoch žien by som aj vynechala. Niekedy taká tá stará dobrá klasika a naozaj len určité typy, detaily alebo prípadne len trendy farba, lebo niekedy sú trendy určité farby. Veľa sa toho nemení, možno menej je taftových šiat alebo je viac flitrových, ručne vyšívaných, fičí perie, stále sa to mení. Čo už nie je veľmi trendy, sú štóly. Čo si pamätám, keď som začínala (2003), tak vtedy klasika – korzet, sukňa, štóla, to bol základ, ale štóly už sa povytrácali, už sa veľmi nenosia. Nosia sa špeciálne navrhnuté kabáty na tú udalosť,“ skonštatovala Ida Sándor.
Faux pas
Základné pravidlo znie: menej je viac. Výrazná farba, plus perie a flitre nemusia urobiť dobrý dojem. Dámy by pri výbere šiat nemali zabúdať ani na správnu veľkosť. Nebojte sa však zaujať a byť výnimočné. Ples nie je len o šatách, je to udalosť, na ktorej sa chcú ženy zabaviť. Preto by si mali vybrať také róby, v ktorých sa budú cítiť dobre. Musia správne odhadnúť typ oblečenia, ktoré by im malo osobnostne sadnúť.
„Najväčšie faux pas u žien je, keď neodhadne šaty, že chce veľmi zaujať a zvolí si nejaký hlboký výstrih vzadu na chrbte. Už teraz veľmi nevhodné sú tie šaty, ktoré majú dlhé vlečky, lebo poznám aj to obdobie, keď sme dlhé vlečky robili na ples, ale ženy nám hovorili, že sa nedalo v tom ani tancovať, aj to bolo nepraktické. Muži si oblečú nesprávne nohavice, lebo väčšinou smokingy a fraky si vyžadujú nohavice s lampasmi, ale najhoršie na tých nohaviciach je, ani nie to, či to tam má, alebo nemá, to už je najmenej, ale keď mu nie sú dobré, že vidno, že to má z požičovne. Nie sú správne strihnuté, dĺžka je taká, že sa mu to tam hromadí dole na tých topánkach, to je najväčšie faux pas pri pánoch.“
Plesová móda spred pár rokov bola o širokých, zdobených šatách, ktoré sa však postupne zjednodušovali a uprednostňovali sa vzdušnejšie materiály. Sukňa sa zužovala, vlečky a bohaté spodničky sa dostali do ústrania. Móda sa stále vracia, či už v podobe strihu, farby, alebo látky. Zároveň ale žijeme v dobe, keď je viac-menej všetko dovolené. Dámy si môžu vybrať šaty rôznej farby či strihu, ktoré sú vhodné na ich postavu. Podľa Idy Sándor nič nepokazia hladkými róbami s jemným detailom:
„Ja sa stále držím toho môjho minimalizmu. Mám rada, keď to nie je len o peknej látke, ale často používam jednofarebné materiály a naozaj sa snažím nejak tie šaty ozvláštniť strihom alebo nejakým jediným zvláštnym pekným detailom, aby to bolo o kreativite návrhára. Nevhodné sú vulgárne šaty, veľmi priesvitné s obrovským výstrihom, príliš krátke. Potom sú to klasické detaily, napríklad, šaty by mali mať takú dĺžku, aby trčala len špička topánok, aby jej sedeli, neboli príliš úzke a tak ďalej. K tým šatám patrí aj nejaké správanie, aj na to nech si dámy dávajú pozor.“
Etiketa
Podľa odborníka na spoločenskú, gastro etiketu a protokol Tomáša Leveša ide o najvyššiu formu spoločenskej udalosti. Najslávnostnejší je frak, ale čoraz viac ho vytláča smoking, ktorý je najvyššou formou pánskeho oblečenia v súčasnosti.
„Oblečenie na ples je to gro, čím by sme mali začať, teda mali by sme venovať náležitú prípravu samotnému oblečeniu. Dôležité je si všimnúť pozvánku, aký dress code je predpísaný. Ak prídeme v sprievode partnerky, tak najskôr pomáhame jej z kabáta a následne si ten kabát dáme dole my, odložíme si ho do šatne. Vstupenky odporúčam, aby mali pri sebe páni. Ten, kto prichádza k stolu, tak sa predstavuje tým, ktorí už pri tom stole sú, čiže predstaví svoju partnerku, seba a následne odsunie dáme stoličku, aby sa usadila. Tí, ktorí už pri stole sú, by sa mali postaviť, následne je možné podávať ruku. Ruku nepodávame cez stôl. Dáma vždy sedí po pravici muža a mali by to striedať – muž, žena, muž, žena…“
Do sály vchádza prvý muž, ktorý vedie dámu, aby vybral vhodné miesto. Spravidla je označené na vstupenke alebo na stole. Organizátori niektorých plesov pripravujú aj takzvaný placement, teda náčrt sály s jednotlivými stolmi. Partnerka môže sedieť aj oproti svojmu partnerovi, záleží to však od tvaru stola. Cieľom je nadväzovať kontakty s inými ľuďmi, s ktorými trávime večer.
Večera
Stolovaním preukazujeme, či ovládame etiketu. Už to, ako chytíme príbor, podľa Tomáša Leveša o nás veľa prezradí:
„Vždy, keď stolujeme, tak máme zápästia opreté o hranu stola, nemáme ruky nejako opreté. Každý pohár držíme za stopku, ale pohár na červené víno držíme za stopku čo najbližšie k telu pohára, pretože nie je závislé od teploty. Pohár na biele víno držíme v strede stopky pohára a pohár na sekt, šampanské držíme čo najnižšie, pretože je závislé od teploty. Dôležité je si uvedomiť, že ktorý tanierik na pečivo je náš, lebo toto sa stáva dosť často, že zoberieme pečivo niekomu po pravej strane, a to zoberieme pečivo susedovi, takže vždy máme pečivový tanierik umiestnený vľavo.“
Smiem prosiť?
Pri plese nie je nevyhnutné prísť načas, stačí tak urobiť pred prvým tancom. Základným pravidlom muža je, že sa musí venovať svojej partnerke. Môže pozvať do tanca aj ženu, s ktorou sedí pri stole, ale musí si na to pýtať zvolenie jej garde.
„Môže aj odmietnuť samotná partnerka, napríklad, povie taktne, že je zadaná, spravidla to nebýva, ale je to možné. Nie je prípustné, keď žena odmietne, aby potom tancovala s iným. Už nemôže celý večer tancovať s nikým iným, iba so svojím partnerom. To je možno také oklieštené, ale zároveň spravodlivé voči tomu, ktorý ju o ten tanec žiadal,“ vysvetlil Tomáš Leveš, ktorý dodal, že pri tancovaní je potrebné držať ženu za ľavú lopatku a nie nižšie:
„Alkohol si strážime. Nikdy by sme nemali odchádzať z plesu pred polnocou, ale ak cítim, že už som veľmi spoločensky unavený, ak to môžem tak diplomaticky povedať, tak to je najvyšší čas odísť. Z plesu ale odchádzame vtedy, keď odídu dve tretiny samotných hostí, takže neostávame úplne do tej poslednej fázy, že my sa chceme baviť a sme parketovým levom.“