Nový most, riedené mlieko aj najnovšia viedenská móda. Dobové košické spravodajstvo spred 150 rokov zachytáva veľké investície, problémy obyvateľov, kultúrne podujatia, policajné prípady aj ponuku obchodov. Októbrové čísla novín Kaschauer Zeitung z roku 1876 prinášajú pestrý obraz rozvíjajúcich sa Košíc.
Najvýznamnejšou miestnou udalosťou polovice októbra bolo otvorenie veľkého mosta cez Hornád. Nový most spojil Košice s druhým brehom Hornádu. 14. októbra 1876 sa spomína, že nasledujúci deň bude veľký most cez Hornád odovzdaný do užívania a pri tejto príležitosti sa uskutoční aj malá slávnosť pre robotníkov. V nasledujúcom čísle, o tri dni neskôr (noviny nevychádzali každý deň) Kaschauer Zeitung priniesli podrobnejšiu správu o celej udalosti. Nový most bol slávnostne otvorený v nedeľu 15. októbra 1876. Na otvorenie ho vyzdobili a ovenčili zástavami. Pri predmostí čakali stavbyvedúci, mestský inžinier Adolf Soukup, stavebný podnikateľ Gregersen a robotníci zoradení po oboch stranách. Mešťanostu Münstera a predstaviteľov mesta privítali krátkym príhovorom. Mešťanosta následne poďakoval stavbyvedúcemu, stavebnej firme aj robotníkom a vyhlásil most za odovzdaný verejnej doprave. Potom naň vstúpil za zvolania „Utánam!“, v preklade „Za mnou!“. Podľa novín sa na slávnosti zúčastnilo síce nie veľmi početné, ale elegantné publikum. Týmto mesto získalo nové spojenie dôležité pre obchod a dopravu. Osobitnú pochvalu redaktor novín venoval Adolfovi Soukupovi, ktorého projekt uspel a realizoval sa. Noviny si neodpustili kritickú poznámku. Podľa nich bolo zbytočné zaplatiť 800 zlatých za vypracovanie iných projektov, keď sa ukázalo, že aj domáci odborníci dokážu odviesť rovnako kvalitnú prácu.
Uzamknuté nádoby nezabránili „krsteniu“ mlieka. Ako i dnes, aj vtedajšie spravodajstvo sa venovalo kadejakým podvodníkom, ktorí vyčíňali v meste. Vydanie z 12. októbra prinieslo obzvlášť zaujímavý prípad podvodu. Istý Spitzer, nájomca majetku v okolí Košíc, pravidelne posielal svojim zákazníkom mlieko a smotanu. Prepravoval ich v uzamknutých plechových nádobách. Jeden kľúč mal dodávateľ a druhý zákazníci, takže mlieko malo byť počas prepravy chránené pred odoberaním aj riedením. Zákazníci si však všimli, že kvalita dodávaného mlieka sa zhoršila. Spitzer preto musel dokonca znížiť dohodnutú cenu. Prípad nakoniec vyšetrovala polícia, ktorá zistila prekvapivý spôsob podvodu. Žena rozvážajúca mlieko sa dohodla s hostinským menom Wenzel. Ten si dal vyrobiť ďalší kľúč od uzamknutých nádob. Pri každej dodávke odobral toľko mlieka, koľko potreboval, a chýbajúce množstvo nahradil vodou. Noviny prípad uzavreli slovnou hračkou: tomuto násilnému „krsteniu mlieka“ teraz urobí koniec potrestanie podvodníckej dvojice. Krátka správa poukazuje na vynaliezavosť dobových podvodníkov, ale zároveň aj približuje spôsob zásobovania mesta čerstvými potravinami. Mlieko prichádzalo z okolitých majetkov a kontrola jeho kvality bola podstatne zložitejšia ako dnes.
Košice uvažovali o veľkej krajinskej výstave. Októbrové noviny priniesli aj správu o ambicióznych plánoch Košickej obchodnej a priemyselnej komory. Tá zamýšľala v roku 1879 usporiadať krajinskú výstavu priemyslu, hospodárskych zvierat a ďalších produktov. Prípravou plánu bola poverená osobitná komisia, ktorá mala podať správu na novembrovom plenárnom zasadnutí. Výstava mala pravdepodobne predstaviť hospodársky potenciál Košíc a širšieho regiónu, miestnu remeselnú a priemyselnú výrobu i výsledky poľnohospodárstva. Plán však postupoval pomaly. V marci 1877 dobová tlač uviedla, že stále neboli prijaté konkrétne rozhodnutia a najväčším problémom zostávalo financovanie, na ktorom sa mali podieľať obchodná komora, mesto a štát. Ďalšie správy o prípravách už chýbajú. Uhorská krajinská výstava roku 1879, o ktorej neskôr písali aj košické noviny, sa konala v Stoličnom Belehrade, dnešnom Székesfehérvári.
Dievčatá sa mali stať putovnými učiteľkami remesiel. S rozvojom priemyslu súviselo aj odborné vzdelávanie. Noviny informovali, že 14. októbra 1876 bolo do ženskej priemyselnej dielne vyslaných desať dievčat pochádzajúcich zo žúp a miest patriacich do obvodu Košickej obchodnej a priemyselnej komory. Počas trojročnej prípravy sa z nich mali stať vzorové a putovné učiteľky. Po návrate mali na území komorného obvodu šíriť remeselné vedomosti a praktické zručnosti medzi ďalšími ženami. Dielňa bola spoločným majetkom prešporského (bratislavského) a košického spolku podporujúceho odborné vyučovanie a domáci priemysel. Správa je zaujímavým dokladom začiatkov systematického odborného vzdelávania žien. Zároveň ukazuje, že úlohou absolventiek nemala byť iba vlastná práca, ale aj odovzdávanie získaných skúseností v ďalších mestách a obciach.
Košičania žili aj kultúrou. V polovici októbra sa v divadle hrali operety, tragédie a ľudové hry. Noviny uverejňovali podrobný repertoár a predstavenia pravidelne hodnotili. 13. októbra bola uvedená opereta Angot, ktorá prilákala dovtedy najpočetnejšie publikum sezóny. Kritika ocenila viacerých účinkujúcich, nešetrila však ani výhradami. Jednému z hercov napríklad vytkla prehnane karikatúrne stvárnenie postavy a odkázala mu, aby hral viac pre prízemie než pre galériu. Výhrady smerovali tiež k mužskému zboru a k neúplnému orchestru. Nasledujúci večer divadlo uviedlo ľudovú hru A toloncz od Edeho Tótha. Kritika vyzdvihla tragické momenty a výjavy zo skutočného ľudového života, zároveň však upozornila na niekoľko nepravdepodobných scén. Napriek tomu predstavenie označila za vydarené.
Významnú časť dobových novín tvorila inzercia. Práve tá dnes poskytuje množstvo informácií o spotrebiteľských zvykoch, cenách a obchodnom živote. V dňoch 14. a 15. októbra boli v jednom z obchodov na košickej Mäsiarskej ulici, vtedajšej Faulgasse, vystavené hotové viedenské dámske šaty. Prešovský obchodný dom Thier a Schönfeld sľuboval, že bude do Košíc prichádzať pravidelne každú sobotu a nedeľu a zákazníčkam predstaví najnovšie sezónne modely. Na požiadanie ich bol ochotný ukázať dokonca priamo v domácnosti zákazníčky. Obchody na Hlavnej ulici ponúkali zimné kabáty, kožuchy, cestovné kožušiny, dámske rukávniky, petrolejové lampy, kuchynský riad, kávu, čaj a rum. Záujemcovia si mohli objednať suché bukové a dubové drevo s dovozom až do domu. Nechýbali ani výrobky s odvážnymi reklamnými sľubmi. Predávali sa prostriedky proti bolesti zubov, zubné plomby určené na domáce použitie či „mlieko na omladenie vlasov“, ktoré malo šedivým vlasom do štrnástich dní vrátiť pôvodnú farbu. Inzerát pritom ubezpečoval, že prípravok vlasy nefarbí, ale skutočne ich „omladzuje“.
