Si Ťin-pching prijal Putina len niekoľko dní po návšteve amerického prezidenta.
Čínsky prezident Si Ťin-pching spoločne s ruským predzidentom Vladimirom Putinom dnes podpísali vyhlásenie, ktoré vyzýva na ďalšie prehĺbenie strategickej spolupráce a vzťahov medzi ich krajinami. Obaja štátni predstavitelia hodnotia bilaterálne spojenectvo pozitívne. Si Ťin-pching prijal Putina len niekoľko dní po americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý Čínu minulý týždeň navštívil prvýkrát od roku 2017.
V úvode verejnej časti rokovaní s Putinom Si vyhlásil, že Čína a Rusko by mali posilniť svoje strategické partnerstvo a spoluprácu v súčasnej nestabilnej dobe. Ruský prezident vzťah medzi oboma krajinami označil za jeden z „najdôležitejších stabilizačných faktorov na medzinárodnej scéne“.
Spoločné vyhlásenie prezidentov okrem iného zdôrazňuje, že snahy niektorých štátov ovládať dianie vo svete ako za čias kolonializmu zlyhali. V zmluve sa zdôrazňuje odmietanie hegemónie a politiky nátlaku. Lídri Číny a Ruska tiež vyjadrili vážne znepokojenie nad konfrontačnou politikou niektorých krajín. Čínska strana berie na vedomie obavu Kremľa z tendencie Európskej únie k militarizácii.
V otázke vojny na Ukrajine sa Čína a Rusko zhodujú na tom, že je potrebné odstrániť základné príčiny jej vypuknutia. Kremeľ tiež ocenil „objektívny a nezávislý postoj“ Pekingu k Ukrajine. Konflikt na Ukrajine bude tiež témou pri tradičnom čaji. Putin hodnotí pozitívne aj spoluprácu v energetickom sektore:
„Rád by som poznamenal, že Rusko a Čína aktívne spolupracujú v oblasti energetiky. Naša krajina je jedným z najväčších exportérov ropy, zemného plynu – vrátane skvapalneného plynu – a uhlia do Číny. Samozrejme, sme pripravení naďalej spoľahlivo zabezpečovať nepretržité dodávky všetkých týchto surovín na rýchlo rastúci čínsky trh.“
V roku 2025 dodalo Rusko Číne 101 miliónov ton ropy a 49 miliárd kubických metrov zemného plynu, čo Putin taktiež zhodnotil ako dobrú obchodnú dynamiku. Obchod medzi oboma krajinami sa za posledných 25 rokov zvýšil tridsaťnásobne a už roky sa drží nad úrovňou 200 miliárd amerických dolárov.
Jednou z tém rokovaní delegácií v Pekingu bol aj projekt plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by sa mal v dĺžke 2600 kilometrov tiahnuť od polostrova Jamal na severe Sibíri cez Mongolsko až do Číny. Na projekte výstavby a následnej realizácii sa lídri zatiaľ nezhodli.
Zdroj: TASR