Hroby, ku ktorým sa po prvom apríli nikto neprihlási, nebudú hneď demolované.
Košičania, ktorí majú svojich zosnulých pochovaných na cintoríne Rozália, si na hroboch našli ďalšie výzvy k preukázaniu právneho vzťahu k hrobovým miestam. Spoločnosť Testimony, ktorá cintorín spravuje, žiada od pozostalých, aby sa preukázali faktúrou, ktorou zaplatili prenájom za hrobové miesto.
„Na cintoríne bolo takto označených 2-tisíc hrobov. Cintorín Rozália má 4-tisíc hrobových miest, takže polovici chýba definovanie právneho vzťahu. Je možné, že vlastníci, ktorí si nájdu na hrobe výzvu, majú zaplatený nájom, no my ako vlastníci cintorína o tom musíme vedieť,“ informoval správca cintorína Marek Ondrej.
K tisíc hrobom nemá spoločnosť žiadne podklady o tom, kto by mohol byť vlastníkom. Vo výzvach sa uvádza, že ak vlastníci nepreukážu právny vzťah k hrobovému miestu do prvého apríla, bude spoločnosť považovať hrobové miesto za zrušené. „Po prvom apríli bude zhodnocovanie skutkového stavu. Vznikajú tu dve skupiny dotknutých osôb. Keď sa dopátrame ku kontaktu, tak budeme vlastníkov kontaktovať alebo to budeme riešiť cez oznam na cintoríne,“ objasnil správca cintorína.
Hroby, ku ktorým sa po prvom apríli nikto neprihlási, nebudú hneď demolované. Hrobové miesta, pri ktorých je známy nájomca, môžu byť zrušené až po troch rokoch od prvej výzvy, táto doba uplynie prvého apríla v roku 2021. „Zrušiť hrobové miesto neznamená zničiť stavbu. Znamená to hľadať spôsob, ako sa o tieto hrobky postarať. Mnohé sú v katastrofálnom stave. Správa cintorína, ani vlastník pozemku, nemôžu žiadnym spôsobom zasahovať do týchto stavieb, pretože ide o stavby, ktoré majú neznámeho vlastníka,“ dodal.
Na nalepených výzvach ale najviac zaráža to, že mnohé z nich sú aj na starých hrobkách, ktoré patria historickým osobnostiam, či sú uvedené ako kultúrna pamiatka. „V záujme správcu cintorína je zachovať hrobky, ktoré sú kultúrnym dedičstvom. Hrobky, ktoré nie sú kultúrnym dedičstvom, môže krajský úrad pokúsiť zapísať do kultúrneho dedičstva, no tie, ktoré ohrozujú verejnosť, budú musieť byť buď opravené, alebo zrušené,“ priblížil situáciu Marek Ondrej.
Pri opravovaní starých hrobiek bez vlastníka vzniká problém. Vlastník sa môže totiž vrátiť po rekonštrukcii a nárokovať sa na vlastníctvo hrobky. „Môžeme zasahovať do vlastníctva, ktoré nie je naše? Čo ak do hrobky investujeme peniaze na opravu a po rekonštrukcii sa objaví vlastník s tým, že hrobka je jeho?“ predložil scenár správca Marek Ondrej. Ak nájomca nie je známy, hrob sa vyhlási za opustenú vec, pre ktorú platí niekoľkoročná lehota, po nej prechádza opustená vec do správy štátu.
Pamiatkový úrad spolupracuje s cinorínom pri úprave prostredia v okolí hrobiek, ktoré sú kultúrnym dedičstvom. Zatiaľ nemá konkrétne plány, ako bude postupovať v prípade hrobiek, ktoré nie sú súčasťou kultúrneho dedičstva.
Autor: MARTIN MAJDÁK