Avizované pondelkové uvoľnenie pandemických opatrení obsahuje aj možnosť otvorenia plavární. To, čo však sprvoti vyzeralo ako nádej pre predstaviteľov plaveckých športov, sa však veľmi rýchlo ukázalo ako utópia. Problémom je podmienka o striktnom obmedzení počtu osôb na športovisku.
„Z pohľadu plaveckého športu znamená šesť osôb prakticky nula osôb. Ekonomika bazénov nepustí a vyhlásiť do médií, že bazény na Slovensku budú od pondelka otvorené, je teda zavádzajúce a nerealizovateľné,“ upozorňuje prezident Slovenskej plaveckej federácie Ivan Šulek.
Pre zástupcov plaveckých športov by bola akceptovateľná podmienka, ktorá platí napríklad pre prevádzku obchodných prevádzok. „Ak by sme mali v bazénoch dodržať pravidlo pätnástich metrov štvorcových na jedného športovca, tak by to znamenalo aspoň šesť ľudí na dráhu. To by bol pre nás ideálny stav, ktorý by umožňoval otvoriť bazény a bolo by to už znesiteľné.“
Práve Ivan Šulek vyrukoval pred časom s návrhom plaveckého covid semaforu. Jeho snahy sú však nateraz hádzaním hrachu o stenu. „Zatiaľ to ide do prázdna. Komunikujeme so štátnym tajomníkom Husárom i splnomocnencom pre šport Kučerom. Apelujeme aj na pracovníkov ministerstva športu. Dostali sme možnosť prípravy návrhu jednotlivých fáz covid semaforu, ale vyhovené nám zatiaľ nebolo. My sme totiž napríklad požadovali, aby boli v bordovej fáze otvorené bazény na 30 percent v červenej fáze na 50 percent kapacity. Napriek tomu bolo odpoveďou to číslo 6.“
Otvoriť plavárne pre taký nízky počet plavcov by bolo ekonomickou samovraždou. „Musíme si totiž uvedomiť, že na Slovensku nie je žiadny bazén ziskový. Ani za plnej prevádzky. Ak je už niekto na nule, tak je veľmi rád. Povedať teda niekomu, aby spustil bazén pre šesť ľudí, predstavuje príkaz na nehospodárne nakladanie s majetkom. Ak navyše vezmeme do úvahy prítomnosť plavčíka a trénera, tak by sme mali vo vode štyroch plavcov. A to len preto, že si niekto vymyslel číslo 6. Bazény sa teda od pondelka otvárať nebudú,“ podotýka Šulek.
Slovenská plavecká federácia tak pokračuje v doterajšom režime štyroch „bublín“. Tie sa nachádzajú v Šamoríne (Národné karanténne centrum), Novákoch (predovšetkým pre vodné pólo), Spišskej Novej Vsi a v Poprade. Bazény sú napustené aj v košickej mestskej krytej plavárne, no z nej sa podobná bublina určite nestane.
„V Košiciach to možné nie je. „Bublina“ si totiž vyžaduje prísne pravidlá podmienky,“ vysvetľuje prvý muž slovenského plávania. „Každý športovec do nej prichádza s negatívnym antigénovým testom a následne absolvuje PCR test. Potom sa už pohybuje iba medzi hotelom a bazénom, pričom košická plaváreň takéto zázemie nemá. Vo všetkých našich bublinách totiž platí, že ak príde športovec na desať dní, tak sa tých desať dní nemôže stretnúť s nikým z iného prostredia. Otestovaní je aj personál, ktorý sa stará o stravu či prevádzku.“
Prostredníctvom bublín sa do bazénov dostala iba desatina členskej základne SPF a hoci to stálo federáciu množstvo peňazí, doplácať si musia aj rodičia.
„My však potrebujeme dostať do bazénov aj mládež a širokú plaveckú základňu,“ upozorňuje Ivan Šulek, podľa ktorého tu totiž hrozí obrovský odliv mladých členov. „Nemôžeme tlačiť na rodičov, aby platili členské, keď ich deti neboli vo vode od októbra. Do bublín sa dostalo iba okolo 200 členov, ktorým sme prispievali. Ostatní z toho vypadli a dá nám veľkú prácu, aby sme ich vrátili od počítačov späť k športu. Sám som zvedavý na to, ako nás to postihne.“
Plávanie je pritom jedným zo základných ľudských pohybov a človek bez týchto znalostí môže čeliť vo svojom živote veľkému nebezpečentvu.
„Deti neučíme plávať už druhý rok a toto je veľké nebezpečenstvo do budúcnosti. Nechcem nikoho napádať, ale bez futbalu či hokeja človek prežije. Ak však neviete plávať, tak tu ide o život. Je teda veľmi nebezpečné podceňovať túto otázku,“ uzatvára pre košiceonline.sk prezident Slovenskej plaveckej federácie Ivan Šulek.