je tajomná a užíva si svoju neviditeľnosť. nepoznáme jej meno, tvár, prácu ani záľuby. no tešíme sa, že nám poskytla rozhovor. ženský rod sme zvolili, lebo je to "tá duša", no netušíme ani len to, či je to žena. odpoveďami a myšlienkami nás dostala natoľko, že sme jej prispôsobili aj formu tohto rozhovoru. čistá duša odpovedala na naše otázky. ako inak, čisto.
akú dušu má čistá duša? smutnú, veselú, čistú?
čistú nie. skôr vrtošivú. ako počasie v tatrách. na štrbskom je pokojne, na popradskom zmoknem, na žabích plesách je slnečno, na rysoch je atmosféra doslova na bode mrazu, z ničoho nič ma prekvapí snehová víchrica a ide o život. o pár minút si na chate pod rysmi sadnem k malachitovej peci, doprajem si čaj a opäť viem, že je všetko v tom najlepšom poriadku. vstanem, miniem zastávku na znamenie a idem ďalej.
tvoja identita je utajená, baví ťa by neviditeľnou? vlastne, mám vychádzať zo ženského rodu? lebo tá duša?
čistá duša v podstate nie je taká utajená, ako by sa mohlo zdať. síce len hŕstka ľudí vie, ako vyzerám, svoju dušu však otváram celkom úprimne a dokorán. dalo by sa povedať, že som v menšom utajení, než väčšina ľudí na sociálnych sieťach. záleží na tom, či v ľuďoch hľadáte vnútro alebo zovňajšok. mňa zovňajšok zas až tak nezaujíma. a neviditeľnosť? je to superschopnosť! kto by si sťažoval?
tvoje slovné hračky mávajú hlboký význam, reagujú na aktuálne situácie, aj politické, aj emocionálne… ako to celé vzníka? príde „šajba“ - schytíš pero papier a ide to?
pre mňa majú hlboký význam, pretože vychádzajú z hĺbky mojej duše. nie vždy, ale väčšinou. politika ma z času na čas štve, tak ako každého človeka, ktorému záleží na tom, aby žil v príjemnej a zdravej spoločnosti. s emóciami je to podobné. snažím sa ich nepotláčať, hľadám cestu, ako to všetko zo seba dostať von a najprirodzenejším sebavyjadrením je pre mňa umenie. áno, zväčša sú to šajby - presne ako píšeš, akurát namiesto papiera mám v ruke mobil.
môžeme povedať, že tvoje aforizmy sú aj nejakým vnútorným hlasom?
presne tak. akýmsi vnútorným hlasom - nie všetko, čo je na srdci, je aj na jazyku. akurát, neviem či sú to aforizmy. neviem, čo to vlastne píšem, ale nevnímam to ako poéziu alebo aforizmy. možno sa len odmietam nechať zaškatuľkovať, možno je to nová forma písania, neviem. skrátka ma baví robiť to, čo sa mi momentálne žiada. nazývam to slovné hračky a hrám sa.
my sme kvôli tebe zmenili typ písma a aj štýl písania v tomto článku. je font a štýl zámerne prepojený ako keby to bolo písane na písacom stroji, alebo tam netreba hľadať nejaké ďalšie významy, jednoducho sa ti páči?
nie. netreba v tom hľadať žiadne významy. mojim zámerom bolo zvoliť si formu, ktorá je celkom obyčajná a nenápadná. to sa týka aj mena. od začiatku chcem sústrediť pozornosť predovšetkým na texty, slová a ich významy.
spočiatku to boli iba výroky na internete, včera som si zhodou okolností kúpila aj knihu čistá duša, kamarát nosí tričko s tvojím výrokom, takže to celkom ide, hm?
jé, ďakujem! to ma teší - aj tričko, aj knižka. priznám sa, že v skutočnosti vôbec neviem, ako to ide. v mnohých praktických veciach ma zastupuje môj perfektný právnik, o knižky sa stará vydavateľstvo slovart a merch majú pod palcom šikovní ľudia z kompotu. praktické záležitosti sú vo veľkej miere ich parketa, ja hlavne tvorím, takže skutočnosti vlastne ani neviem, ako to ide. ale áno, mám pocit, že to celkom ide.
a nápadom napísať knihu si prišla ty? alebo ťa oslovili?
oslovili ma ľudia na sociálnych sieťach. spočiatku mi prišlo zbytočné tlačiť do papierovej knižky niečo, čo je zverejnené na internete a môže to vidieť každý zadarmo. ale otázky o tom, či sa niekde dá kúpiť moja kniha, sa začali kopiť. to ma presvedčilo, že vydať knihu asi má zmysel.
a teraz máš aj taký zaujímavý projektík, ak to správne chápem, že knihy ukladáš do knižných búdok, však? Povedz nám o tom niečo, chceme takú knihu aj v košiciach!
vlastne to nie je projekt. vydavateľstvo mi na svojej vrátnici (pretože osobne sme sa nikdy nestretli) nechalo niekoľko výtlačkov kníh a keďže o tom, že píšem vie len hŕstka ľudí, nemám ich komu dať. raz uprostred noci mi napadlo jednu knižku ukryť v bratislavskej knižnej búdke pri žufani. už skoro ráno tam nebola.
o pár dni mi napadlo odviezť sa vlakom do iného mesta, skúsiť to tam a knižka zmizla asi do hodiny. a tak rozdávam, kým mám čo rozdávať. je to celkom super pocit. košice mám v pláne, lenže celé je to moja osobná iniciatíva a vieš ako to je - človek sa pol dňa venuje povinnostiam a potom sa musí na vlastné náklady vydať na výlet cez cele slovensko. na otočku. na východe je super, ale je to trochu ďaleko, tak si musím nájsť viac času. rovnako je to s prahou. a dokonca aj amsterdamom a parížom, odkiaľ tiež prišli žiadosti. ak sa predá milión kníh, tak prídem aj do paríža, sľubujem! haha.
stačí do košíc :-) ty ale používaš krásne slovo radosťučinenie...
áno! dokonca mám pocit, že slovo radosťučinenie je môj vlastný výmysel. mýlim sa? ale občas ho vidím príliš často, tak mám chuť vymyslieť ďalšie slovo "a-dosť-učinenie". haha.
aké sú najväčšie výhody tejto anonymity?
ak ťa nikto nepozná, tak na teba nikto nikdy nemôže zabudnúť.
je minimalizmus to, čo ťa charakterizuje?
ani nie. v skutočnosti som veľmi komplikovaná osobnosť. minimalizmus odzrkadľuje moju momentálnu nerozhodnosť a pochyby. všetko, o čom pochybujem vyhodím a zostane len to nevyhnutné.
čím sa živí čistá duša? chápem, že presne to asi neprezradíš, ale možno náznak?
pracujem freelance. neprezradím o čo konkrétne ide, pretože to nie je dôležité, ale v poslednom období to poriadne zanedbávam. veľmi veľa energie venujem čistej duši, pretože ma to napĺňa, prináša mi radosť a ja som tak trochu hedonista. písanie ma však neživí, tak dúfam, že sa nedostanem úplne na mizinu. kupujte knižky, tričká a hrnčeky, nech sa to nestane! haha. ale nie. veľmi pekne to vystihol punkový básnik robert montgomery: "myslím si, že umelci a básnici sú nútení robiť to, čo robia, lebo inak sa stanú dysfunkční a neschopní života. je to skôr duševná choroba než voľba kariéry."
vie tvoje okolie, že ty si čistá duša?
ako kto. ale dá sa povedať, že vie. zväčša to vedia len tí, ktorí na to ktovieako prišli a sami od seba sa ma na to opýtali. nechce sa mi o tom klamať, len o tom skoro vôbec nerozprávam.
píšeš asi dva roky, ako spočiatku reagovali ľudia? chytila sa hneď?
doteraz sa nestretávam skoro so žiadnymi negatívnymi reakciami, čo je trochu podozrivé, ale nevadí mi to - práve naopak. takže na to reagovali asi dobre. alebo nereagovali vôbec. nevie, čo znamená chytiť sa. ak máš na mysli čísla zdieľaní a lajknutí, tak to sa snažím sledovať čo najmenej.
neviem, či vieš, ale v Košiciach je dokonca psychiatrická ambulancia s názvom Čistá Duša :)
ozaj? neviem. možno je to predurčenie, predzvesť mojej finálnej destinácie. ale nie, žartujem a nechcem si z psychického zdravia robiť srandu. v skutočnosti si myslím, že psychické zdravie je v našej spoločnosti neuveriteľne podceňované. mali by sme sa s dušou trochu viac priateliť.
Kto je čistá duša?
Sama o sebe hovorí, že je verejne neznáma osobnosť. A aj jej to vyhovuje. Čistá duša sa však hrá so slovami, a to ju robí viditeľnou - na sociálnych sieťach. Slovné hračky denne čítajú desaťtisíce ľudí, aktuálne jej vyšla aj kniha.
O skutočnej identite autora sa nevie takmer nič, pozornosť sa namiesto svojej osobnosti snaží sústrediť len na svoju tvorbu. Na svojich profiloch na Facebooku a Instagrame má vyše osemdesiat tisíc sledovateľov, básničky sa dostali na tričká, hrnčeky, ale aj na mnohé telá v podobe tetovania.
Kniha čistá duša, ktorá práve vychádza, je výber z tvorby zverejňovanej na sociálnych sieťach, doplnená o doposiaľ nezverejnené texty.
Texty v knihe čistá duša sú výplodom bohatej fantázie a nenaplnených túžob, väčšina je intímnych a absolútne osobných. Slovné hračky často minimalistickým spôsobom opisujú každodenný život. Opakujúcimi sa témami sú medziľudské vzťahy, láska či frustrácia politickou a spoločenskou situáciou.