Čo má spoločné prvý slovenský celovečerný film s Košicami?

KošiceHistoricKE

Koncom roka 1921 mal v Prahe premiéru prvý slovenský celovečerný film Jánošík. Hlavnú ženskú úlohu Aničky si v ňom zahrala Anna Fábryová, ktorá pochádzala z významnej rodiny Fábryovcov z Martina. Po vzniku Československa (1918) ju osud zavial práve do Košíc. Tu sa vydala za právnika Pavla Nováka, ktorý sa stal prvým košickým starostom a v medzivojnových rokoch sa aktívne angažovala vo viacerých kultúrnych spolkoch.

Foto
Jánošíkovu Aničku stvárnila Mária Fábryová, ktorá sa vydala za prvého košického starostu Pavla Nováka  / HistoricKE

Za vznikom slovenskej kinematografie stoja americkí Slováci, bratia Siakeľovci, ktorí žili v Chicagu. Po vzniku Československa roku 1918 vyzbierali od ďalších slovenských emigrantov dostatok finančných prostriedkov na nakrútenie prvého celovečerného nemého slovenského filmu. V československej spoločnosti vtedy výrazne prevládal národný sentiment, preto sa témou filmu stal osud slávneho slovenského hrdinu Jánošíka, ktorý predstavoval symbol odboja proti uhorskému zemianstvu.

Za účelom nakrútenia filmu založili Siakeľovci spoločnosť Tatra Film Corporation, keďže finančný rozpočet bol obmedzený (rozpočet predstavoval viac ako 14-tisíc dolárov), rozhodli sa film natáčať v ich rodnej dedine Blatnici, ktorá leží v blízkosti Veľkej Fatry. Filmový štáb nemal auto, preprava bola zabezpečovaná vlakom či sedliackymi vozmi, preto sa aj vzdialenejšie scény v exteriéri vylúčili. Na jeseň sa filmový štáb presunul do Prahy, kde dokrútili niekoľko interiérových scén. Takisto aj záverečnú scénu filmu – rozsudok nad Jánošíkom točili v Prahe na brehu Vltavy, na Kampe pod Černickým palácom, medzi Loretou a Františkánskym kláštorom.

Hlavnú postavu Jánošíka si zahral veľmi obľúbený český divadelný a filmový herec Theodor Pištěk. Keďže film patrí k nemým, dopĺňajú ho titulky. Celý dej je rozprávaný retrospektívne a obsahuje viaceré prvky typické pre americkú kinematografiu. Začiatkom novembra bol film už hotový. Pre štáb a spolupracovníkov ho premietli v kine Omnia vo Vrútkach. Prvá premiéra sa konala 25. novembra 1921 v Prahe. 1. decembra 1921 bola premiéra v Chicagu. Film premietali s hudobným sprievodom, s hudbou, ktorú skomponovali pre film Vladimír Gustáv Šaško a Samuel Fajnor. V Amerike bola Mária v čase premietania Jánošíka veľmi populárna a americkí Slováci jej poslali aj ďakovný list. Na Slovensku sa konala premiéra v Žiline 3. januára 1922. Film bol veľmi úspešný a tržby len v Československu dosiahli skoro 19 miliónov korún.

Foto
Košický denník Slovenský východ informuje o premietaní prvého slovenského filmu Jánošík  / Slovenský východ, 11 december 1921

Zaujímavosťou je, že dlhé roky bol film považovaný za stratený, až kým ho roku 1970 nepriniesol na Slovensko pôvodný producent Ján Závodný, ktorý ho mal odložený vo svojej garáži. Následne ho Závodný daroval Slovenskému filmovému inštitútu, pričom prešiel rekonštrukciou.

V predchádzajúcej časti sme uviedli všeobecne známe informácie o prvom slovenskom kinematografickom počine. Menej známy je príbeh Márie Fábryovej, ktorá si, ako sme spomenuli, vo filme Jánošík zahrala titulnú ženskú úlohu Aničky. Právom ju tak môžeme označiť za prvú slovenskú herečku, aj keď sa profesionálne herectvu nikdy nevenovala.

Pochádzala z významnej a vplyvnej martinskej rodiny Fábryovcov, ktorí okrem iného patrili k národným buditeľom. Keď prišla ponuka zúčastniť sa konkurzu, Mária neváhala a v zámere ju podporila aj rodina, príležitosť zahrať si vo filme brali ako jej národnú povinnosť. Mária síce ovládala štyri cudzie jazyky, no kvôli potrebám filmu sa musela naučiť okopávať zemiaky či prať bielizeň v rieke. Postava Aničky, ktorú stvárnila, zostala jej jedinou hereckou úlohou. Zakrátko na to sa vydala za Pavla Nováka, právnika z Dolného Kubína, ktorého rodina patrila k spoluzakladateľom Matice Slovenskej, aktívne sa zúčastnili revolúcie 1848 – 1849, patrili k signatárom Memoranda národa slovenského a rodine boli spriaznení s významným slovenským básnikom Pavlom Országhom Hviezdoslavom.

Foto
Jánošík, historická postava pútala na seba pozornosť slovenských spisovateľov oddávna. Život národného hrdinu sa stal námetom aj prvého slovenského filmu / Scény z filmu uverejnené v časopise Slovenský svet 1921

Mária Fábryová po vojne pôsobila krátko v Prešove a odtiaľ sa presťahovala za Pavlom Novákom do Košíc. V roku 1923 bol jej manžel Pavol Novák zvolený za prvého starostu Košíc (stalo sa tak po zmene zákona, kedy sa dovtedajšia pozícia mešťanostu zmenila na starostu). Mária sa tak začala výlučne venovať svojej rodine – dvom synom a povinnostiam, ktoré vychádzali z jej postavenia ako manželky predstaviteľa mesta. Do konca života však ostala elegantnou a krásnou ženou, za ktorou sa údajne „ľudia otáčali.“

Je nutné poznamenať, že za štyri roky svojho pôsobenia zaviedol Pavol Novák v Košiciach viaceré novinky, z ktorých majú obyvatelia mesta osoh aj v súčasnosti. Začalo sa napríklad s maratónskou tradíciou, odštartovala výstavba hasičskej kasárne či bola zriadená verejná knižnica. Po ukončení funkcie starostu si roku 1927 na dnešnej Rumanovej 2 postavili rodinnú vilu.

 

Foto
Košický starosta Pavol Novák so svojou manželkou Máriou Fábryovou  / HistoricKE

Nadchádzajúce udalosti však Novákovcom nepriali, po Viedenskej arbitráži roku 1938 museli Košice urýchlene opustiť a vrátiť sa na stredné Slovensko, aj keď Pavol Novák aj naďalej splácal pôžičku, ktorú si na dom vzali. Situácia sa nezlepšila ani po skončení druhej svetovej vojny a opätovnom pričlenení Košíc k Československu. Po komunistickom prevrate z februára 1948 bola ich vila zoštátnená a do vlastníctva rodiny sa vrátila až po reštitúciách z 90. rokov.

Počas komunistického režimu bola v ich vile zriadená škôlka, čo rodinu tešilo, keďže boli radi, že sa priestory ich milovaného domu využívajú. Pavol aj Mária tak dožili svoj život v Dolnom Kubíne. Rodinné príbehy Novákovcov a Fábryovcov sú v slovenskej histórii málo známe, pričom ide o aktívne a zaujímavé osobnosti nielen košických dejín.

 

Foto
Rodinná vila Novákovcov na fotografii z 30. rokov 20 storočia (dnes Rumanová ul. č. 2)  / HistoricKE

Použité pramene: Spracované na základe osobných spomienok Pavla Nováka ml. a historického výskumu HistoricKE.

Komentáre