Čoraz častejšie prípady stretnutia a napadnutia človeka medveďom v poslednom čase vyhrotili názorový stret ochrancov prírody s poľovníkmi a ministerstva životného prostredia so štátnymi lesmi.
14. júna 2021 usmrtil v lesoch nad Liptovskou Lužnou medveď 58-ročného muža. Na Slovensku išlo vôbec o prvý zdokumentovaný prípad usmrtenia človeka medveďom za minimálne 100 rokov. Lesy Slovenskej republiky, v ktorých poľovnom revíri k nešťastiu došlo, reagovali stanoviskom, že množstvo medveďov na Slovensku za posledných šesť rokov vzrástlo o viac ako 1500 jedincov a populáciu medveďov je potrebné regulovať.
Ochranári z iniciatívy My sme les komentovali udalosť tak, že tragédia nemôže byť dôvodom pre poľovnícky manažment medveďov a redukciu ich počtu. Žiadali posilniť kompetencie Zásahového tímu pre medveďa hnedého zriadeného Štátnou ochranou prírody aj zvýšiť prevenciu a osvetu, ako sa stretnutiam s medveďom vyhnúť.
Zásahový tím zabezpečuje starostlivosť o populáciu medveďa, monitoruje synantropných medveďov (žijúcich v blízkosti ľudských sídel) a v prípade potreby za presne stanovených podmienok môže pristúpiť aj k vylúčeniu konkrétneho jedinca z populácie.
V okolí obce Očová vo zvolenskom okrese v pondelok 9. mája 2022 napadla 33-ročného lesníka medvedica. Muž, ktorý bol na terénnej obhliadke miesta, kde sa malo zalesňovať, našťastie neutrpel vážne zranenia. Medvedica tam bola s troma minuloročnými mláďatami. Na horára zaútočila odzadu.
„Dlhodobo upozorňujeme na potrebu regulácie populácie medveďa hnedého na Slovensku. Ich stavy už dnes považujeme za neúnosné. Je pravdepodobné, že stretnutí s človekom bude pribúdať,“ vyjadrili sa prostredníctvom hovorkyne Maríny Debnárovej Lesy Slovenskej republiky.
Išlo už o druhé napadnutie horára v tomto roku. „Zamestnanec štátneho podniku, ktorého napadol medveď začiatkom marca, je do dnešných dní práceneschopný,“ dodala Debnárová.
O útoku medveďa v Očovej bol ešte ten istý deň informovaný aj Zásahový tím pre medveďa hnedého. Na miesto však jeho odborníci z neznámych dôvodov prizvaní neboli. V reakcii na túto skutočnosť ministerstvo životného prostredia opätovne apelovalo na záchranné zložky, ktoré sú k takýmto prípadom privolané, aby v budúcnosti kontaktovali aj Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR).
Keď Zásahový tím kontaktoval napadnutého lesníka, ten potvrdil, že k útoku došlo v prirodzenom biotope medveďa hnedého. Ministerstvo zároveň vyzvalo návštevníkov lesov, aby nepodceňovali riziko stretu s medveďom a pohybovali sa iba po vyznačených chodníkoch.
„Bez ich urýchleného zásahu a odborného preskúmania lokality je pravdepodobnosť dolapenia šelmy, ktorá napadne človeka, takmer nulová,“ konštatovalo ministerstvo.
„V súvislosti s novými incidentmi útokov medveďa, ktoré sa všetky odohrali na Podpoľaní, podalo ministerstvo 12. mája 2022 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý je podľa ministerstva zodpovedný za nelegálne prikrmovanie medveďov, pričom nehľadí na riziko, ktoré tým spôsobuje,“ zdôvodňuje podanie envirorezort.
„Lokalita Podpoľania, kde sa incident stal, je v stálej pozornosti ochranárov, pretože od ostatných sa líši tým, že sú tu dlhoročne a v rozpore so zákonom prikrmované medvede s cieľom pytliactva alebo vynúteného odstrelu,“ informovalo v súvislosti s trestným oznámením v tlačovej správe ministerstvo.
Ďalším problémom Podpoľania sú podľa ministerstva takzvané fotokryty. Miesta, z ktorých si návštevníci fotia medveďov v ich prirodzenom prostredí. Aj to je jedným zo spôsobov privyrobenia si. „Počkáme na výsledky vyšetrovania, ktoré spresní príčinu útoku v Očovej,“ dodalo ministerstvo.
18. mája informovala hovorkyňa Štátneho podniku Lesy SR, že v poľovnom revíri Poľana v chránenej poľovnej oblasti, ktorú obhospodaruje štátny podnik Lesy SR, sa nelegálne vnadiská pre zver nenachádzajú.
Podľa hovorkyne poskytol štátny podnik maximálnu súčinnosť policajným zložkám pri preverovaní medializovaných informácií o takzvanom nelegálnom prikrmovaní. Príslušníci enviropolície žiadne porušenia legislatívy na úseku poľovníctva v kontrolovanej oblasti nezistili.
„Dištancujeme sa od stanoviska ministerstva životného prostredia, že zamestnanci štátneho podniku Lesy SR akýmkoľvek spôsobom vnadia medvede za účelom finančného zisku a vystavujú tým riziku seba či ľudí pohybujúcich sa v lesnom prostredí. Žiadne nelegálne vnadenie, tobôž nie mäsom alebo živými zvieratami, štátny podnik netoleruje. Ak by sa takýto prípad potvrdil, dotyčný zamestnanec by bol okamžite riešený pracovno-právnou cestou,“ doplnila hovorkyňa.
„Fotografovanie a pozorovanie voľne žijúcej zveri ponúkajú Lesy SR ako legálnu činnosť v rámci svojich služieb za poplatok 120 eur na osobu za jeden deň. Cena zahŕňa odborného sprievodcu, ubytovanie počas jednej noci a dopravu v poľovnom revíri,“ doplnila Debnárová.
Aktuálny stav populácie medveďov a ich frekventované strety s ľuďmi vo voľnej prírode vyhnali verejný aj úradnícky diskurz o potrebe poľovnej (ne)regulácie najväčšej slovenskej šelmy do závratných konfrontačných výšok. Čo ale hovoria o stretnutiach s medveďmi a o tom, ako ich doslova prežiť, odborníci na ich správanie?
Aj tu platí, že najlepšia je prevencia. Teda snažiť sa stretnutiu s medveďom vyhnúť. V lese je potrebné byť ostražitý, hlavne ráno, večer za šera a v noci, keď sú medvede aktívne. Obzvlášť pozorní by ste mali byť pri pohybe v hustom poraste, na miestach s hojnosťou lesných plodov, pri zdochlinách, zlej viditeľnosti alebo počuteľnosti. Ak sa pohybujete proti vetru, pri tečúcej vode a podobne.
Pomôže tiež rozprávať sa, pískať si alebo na svoju prítomnosť upozorniť medveďa iným spôsobom, napríklad tlieskaním. Riziko stretnutia s medveďom je menšie, keď sa pohybujete v skupine po vyznačených chodníkoch a počas denného svetla. Ak ste dostatočne ďaleko a medveď o vás už vie, spravidla sa vám rád vyhne. Výnimkou sú takzvané synantropné, prípadne kontajnerové medvede.
Ak sa vám napriek tomu podarí s medveďom nečakane stretnúť na vzdialenosť menšiu ako sto metrov, odporúča sa pomaly, najlepšie širokým oblúkom od medveďa vzďaľovať. Určite nie útekom, ktorý by mohol vyprovokovať prenasledovanie. K medveďovi sa nikdy nepribližujte, a to ani vtedy, ak pôsobí pokojne.
Vyhnite sa pohľadu priamo do jeho očí, pre zviera je to znak agresie. Medveď vztýčený na zadných nohách sa snaží získať prehľad a identifikovať vás čuchom a zrakom, nejde o agresívnu pozíciu. V sebaobrane ale môže medveď urobiť varovný výpad vpred, aby vás zastrašil a aby ste sa vzdialili. Vo viac ako 90 percentách výpadov k žiadnemu útoku nedôjde.
Samec medveďa môže dosahovať aj 2 metre a hmotnosť 350 kilogramov. Kvôli svojmu takzvanému mimochodnému pohybu pôsobí medveď skôr ťarbavým dojmom, v skutočnosti pri behu dokáže vyvinúť rýchlosť až 50 kilometrov za hodinu.
Ak na vás medveď naozaj zaútočí a dôjde k fyzickému kontaktu, odborníci odporúčajú pasívnu obranu. Ľahnúť si na brucho tvárou k zemi, ramenami a rukami si chrániť hlavu a krk, ostať bez pohybu a hrať mŕtveho, až pokiaľ medveď neodíde.
Čiastočnú ochranu vám môže poskytnúť aj ruksak na chrbte. Ak vás medveď prevráti, znova sa dostaňte do pôvodnej polohy, aby ste mali brucho a ostatné životné orgány chránené pri zemi. Brániaci sa medveď spravidla prestane útočiť, keď zistí, že už pre neho nepredstavujete žiadnu hrozbu.
Na webe Zásahového tímu medveďa hnedého sa okrem iného dočítate aj to, že za najúčinnejší spôsob, ako odohnať útočiaceho alebo hrozivo sa správajúceho medveďa, je považovaný paprikový sprej na medvede. Sprej na medvede by mal mať minimálne 225 gramov a obsahovať 1 – 2 percentá kapsaicínu. Mal by poskytnúť aspoň 6 sekúnd postreku s dosahom aspoň 7,5 metra.
Ochranár Erik Baláž je presvedčený, že škody, ktoré pripisujeme medveďom, vôbec nesúvisia s ich počtom, ale s tým, v akom stave je krajina a ako si kto chráni a spravuje napríklad ovce, včely, kukuricu, polia alebo ako nakladá s odpadkami. „Medveďov je vždy toľko, koľko je pre nich dostupnej potravy. Ak si tieto veci nechránime dostatočne, tam, kde je populácia medveďov, samozrejme, vznikajú problémy,“ tvrdí Baláž.
„Takže najprv ochrana a preventívne opatrenia a až keď to nejde, mali by sme uvažovať o nejakých výnimkách a odstrele. Vo svete sú napríklad dnes rozšírené a populárne takzvané medvedie centrá, kde odchytené šelmy žijú, majú svoj výbeh a chodia sa tam na nich pozerať ľudia. Tak sa môže rozvíjať aj prírodný turizmus,“ dodáva.
„Ak ste v teritóriu medveda sám a idete napríklad v daždi a bez vetra, môžete naňho natrafiť aj na pár metroch,“ opisuje stretnutie s medveďom odborník slovenskej pobočky WWF (World Wildlife Fund) na veľké šelmy, vlky a medvede, zoológ Jerguš Tesák .
„99,9 percenta medveďov ujde, ale každý jedinec má nárok na svoju povahu a náladu. Vtedy sa môže stať, že vás medveď skokom zastraší, prípadne aj napadne. Ak ho zbadáte, treba sa otočiť a pokojne odkráčať preč,“ vysvetľuje.
„Najhoršie je, keď už k vám beží, vtedy si treba kryť hlavu, ľahnúť si na zem, prikrčiť sa a nechať mu ruksak alebo zadné partie tela. Vychádza to tak, že ak mu kladiete odpor, máte vždy väčšie zranenia,“ dodáva zoológ.
„S medveďom som sa v prírode stretol niekoľkokrát. Ak už k tomu dôjde, odporúčam vyhnúť sa priamemu očnému kontaktu,“ hovorí bývalý lesník a znalec karpatskej prírody Pavol Sisol. Podľa neho v obývanom teréne, kde je hustota obyvateľstva vysoká, medveď v takom množstve, ako sa vyskytuje momentálne, jednoducho nemá čo robiť.
„Ak si chceme v prírode fyzicky aj duševne oddýchnuť a nebyť v lese alebo na horách v strese, nie je možné, aby sme sa s medveďmi stretávali s takou intenzitou. Podľa mňa je medveďov na Slovensku už veľmi veľa,“ hovorí lesník.
„Okrem toho je medveď nevypočitateľný, človeka sa nebojí. Má veľké teritórium a svoje územie si stráži. Preto je nová populácia tlačená stále nižšie a nižšie. Vzniká fenomén kontajnerových medveďov a pribúda ich stretnutí s ľuďmi,“ dodáva Pavol Sisol.
Zdroj: medvede.sk/sopsr.sk/tasr