Čo vieme o Východnom meste a ako malo vyzerať?

KošiceHistoricKE

Drvivá väčšina Košičanov dnes býva v rámci jedného zo sídlisk rozprestierajúcich sa v našom meste. V 70. rokoch sa začalo plánovať dovtedy najväčšie sídlisko Východné mesto, no po takmer desaťročí príprav sa od jeho realizácie napokon ustúpilo a nám tak ostalo len zopár štúdií a novinových článkov, ktoré zachytávajú ambiciózne plány na stavebný rozvoj Košíc do roku 2000.

V polovici 70. rokov 20. storočia mali Košice za sebou viac ako desaťročie stavebného rozvoja, ktorý bol spôsobený rozhodnutím o umiestnení Východoslovenských železiarní do bezprostrednej blízkosti mesta v roku 1959. Potreba ubytovať pracovníkov železiarní  a ďalších priemyselných podnikov spolu s ich rodinami viedla najskôr k vybudovaniu Nového mesta (dnes mestská časť Košice – Západ) na západnej strane mestského extravilánu.

Neskôr sa sídliská začali stavať na stavebných medzerách v rámci mesta, rozsiahla výstavba prebiehala tiež južným smerom. Rozširovanie mesta východným smerom bolo dovtedy limitované jednak riekou Hornád, ale aj priemyselným areálom Slovenských magnezitových závodov a železnicou. Avšak počet obyvateľov Košíc aj ďalej narastal, a to do takej miery, že v roku 1976 bol prijatý nový smerný územný plán, ktorý ďalšiu sídliskovú výstavbu umiestnil do východnej časti extravilánu mesta.

Na začiatku 70. rokov prebehla v Československu celoštátna verejná urbanistická súťaž, výsledkom ktorej bola koncepcia územného plánu zóny Východné mesto v Košiciach. Víťazný návrh pripravil kolektív autorov z katedry urbanizmu Českého učení technického v Prahe. Východné mesto malo vzniknúť na území ohraničenom na severe cestou vedúcou do Michaloviec. na východe úpätím svahu pozdĺž rieky Torysy a plánovanou rýchlostnou komunikáciou, na juhu okrajom mestskej časti Krásna nad Hornádom a na západe tokom Hornádu. Jeho celková rozloha mala predstavovať viac ako 680 ha.

Foto
Znázornenie Východného mesta na pláne Košíc  / Projekt, slovenská architektonická revue, č.10 (1972)

Územie malo byť podľa plánov multifunkčné – tri obytné útvary (Krásna, Torysa, Košická Nová Ves) malo dopĺňať občianske vybavenie (okresná nemocnica, vysokoškolský areál, výskumné ústavy) a plochy pre hygienicky neškodnú priemyselnú výrobu. Obytné útvary mali byť prepojené severno-južnou komunikáciou – mestskou triedou, okolo ktorej sa mala sústrediť občianska vybavenosť slúžiaca zároveň ako zvuková bariéra.

Verejnú dopravu obyvateľov Východného mesta mala zabezpečiť zrýchlená električka. Atraktívnosť bývania v tejto lokalite zvyšoval lesný masív, ktorý mal prechádzať územím sídliska a ktorý mal byť pretvorený na lesopark, takže bolo možné rátať s umiestneným športových areálov, vychádzkových promenád, vyhliadkových a odpočinkových miest. Článok z košického Večera z roku 1978 dokonca spomína „lyžiarsky svah s umelou hmotou a celoročnou prevádzkovou.“

Foto
Víťazný návrh Východného mesta v Košiciach / Projekt, slovenská architektonická revue, č.10 (1972)

„V polohe mezi Torysou a Košickou Novu Vsou je navrženo v nejvýše položené situaci obvodové centrum Východního města. Obsahuje kulturní, společenské, správní a administrativní zařízení a je doprovázeno hospodářskými organizacemi a důležitým střediskem vědy SAV. Je obklopeno lesoparkem a navazuje na soubor vysokých škol.“

Urbanistická studie Košice – Východní město,  uverejnená v časopise Architektúra ČSR v roku 1975.  Autor Jan Krasný

Domov tu malo nájsť viac ako 100-tisíc obyvateľov, čo by z Východného mesta urobilo druhé najväčšie sídlisko na Slovensku, po Petržalke. Tieto plány korešpondovali s návrhom spomínaného územného plánu, ktorý rátal s tým, že počet obyvateľov v Košiciach do roku 2000 dosiahne 300-tisíc obyvateľov. Takýto nárast obyvateľstva sa očakával najmä v súvislosti s umiestnením atómovej elektrárne do obce Kecerovce, ktorej výstavba mala začať na začiatku 90. rokov. Výstavba Východného mesta mala začať v roku 1985, pričom prvé byty mali byť dokončené v roku 1987.

Po takmer desaťročí plánovania a príprav, ktoré boli sprevádzané optimistickými článkami v košickej dennej tlači, sa na začiatku 80. rokov napokon upustilo od plánov Východného mesta. Bolo to spôsobené najmä sprísnením legislatívnych opatrení na ochranu poľnohospodárskej pôdy. V strede plánovaného územia Východného mesta sa malo nachádzať 160 ha chránených pôdnych jednotiek. Situácii tiež určite nepomohla blížiaca sa demokratizácia Československa v roku 1989. Na východe Košíc, ako vieme, vyrástli napokon len dve sídliská – Dargovských hrdinov a Ťahanovce, pričom aj ich plány boli naplnené len čiastočne.

Potom, čo plány Východného mesta zapadli v 80. rokoch prachom, pokračuje rozvoj východného intravilánu Košíc kvôli požiadavkám na trhu s realitami v súčasnosti, konkrétne na kopci Heringeš, kde v roku 2008 odštartoval projekt „Panoráma.“

Foto
Pohľad na Košice z východu, v popredí sídlisko Panoráma / HistoricKE

 

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre