Dnes sú to presne dva roky od spustenia portálu, na ktorý ste si práve klikli. Košice Online prináša denne množstvo zaujímavých tém, informácií, fotografií, názorov, vo väčšine z východného Slovenska. To všetko nám je asi zrejmé. Teda, verím. Som večný a nepoučiteľný optimista.
Na mieste je ale otázka, prečo to robíme a či sa nám darí napĺňať pôvodnú myšlienku. To by mali zhodnotiť asi naši nadriadení (ou, ou, ou) alebo tí, ktorí sú ešte nad nimi. A to ste vy - naši čitatelia (jupí). Pokojne nám napíšte, akú zmenu by ste uvítali. Chceme sa posunúť vpred.
Ak by som ale zľahka mala vyjadriť, o čom podľa mňa Košice Online je, poviem to jednoducho. Cieľom nebolo založiť nejaký ďalší portál nesúci názov metropoly východu, ako je to v poslednej dobe trendy, (ale všetci vieme, že matkou tohto celého je dvanásťročné Rádio Košice).
Snažíme sa prinášať rozhovory s nevšednými osobnosťami. Možno takými, akých ešte nie ste prejedení. Ľudí, ktorí pôsobia na východe alebo s ním majú nejaké spojenie, silné puto. Prinášame nevšedné športové informácie a odpovede na otázky, ktoré vie tak šikovne sformulovať iba náš Jäzva. Myslím, že sa nám to darí.
Veľkú časť spravodajstva preberáme od matky nás všetkých - teda od Rádia Košice. Tu to šlape 24/7, ako povedal môj kolega Majdy, ide ako dobre namazaný stroj, ktorého sa redaktori boja. Súhlasím. No okrem pracovného tempa, ktorým sme preslávení, verím, že ste si niekedy všimli, že sa neživíme bulvárom. Ani ho neživíme. Žiadne sledovačky v kríkoch na Pereši, mikrofón pri ústach rodičov, ktorým práve zomrelo dieťa ani konšpiračné teórie. Nie preto, že pred reálnym svetom zatvárame oči. Len sa na svet v tej spleti všetkých informácií pozeráme inak. Slniečkari? Ale, prosím vás…
Na východe sa snažíme hlavne o autorské témy, reportáže z nášho okolia, tipy od vás, čitateľov, poslucháčov, ktorých chodia denne dosť. Ďakujeme. Pokojne pridajte aj ten váš.
Nebudem si ale prihrievať polievočku a poviem, že ak si čo i len jeden z vás všimol, že to robíme inak ako všetci, každé písmeno pre nás má zmysel. Lebo to vôbec nie je jednoduché, plávať proti prúdu. Viete, nerobiť články na základe sociálnych sietí a statusov, ukradnutých fotiek či preštylizovaných viet, aby nebolo poznať, že je to článok ukradnutý… teda, pardón, hovorí sa „prebratý" :-) Niekedy ma z toho veru ráno preberie, keď svoje myšlienky nachádzam na inom webe. Ale nie o tom som chcela...
Nechýba nám - našťastie - obraz. Lebo okrem fotografií ho vieme prepojiť s našou najobľúbenejšou Televíziou Košice. Tiež nerobia bulvár. Nuda? Skôr výsada. Aj my vás občas odklikom posielame tam, kde vás to vizuálne nasýti viac alebo k nám pribudnete práve na podnet odkliku z TV KOŠICE.
Naša povestná lentilka, ako ju voláme, to je to červené KE - nás na východe spája rôznymi spôsobmi. Rádio Košice je mama, inak, najlepšia na svete, ak by ste chceli vedieť. Nie, nedostala som za tento výrok zaplatené a neviem, čo mi na to povie moja skutočná mamina. Možno si to nevšimne. Ale Rádio Košice si plní svoje poslanie dokonale. A my, deti Košice Online a TV Košice sa od neho veľa učíme. No funguje to aj recipročne. Aj my občas rádio učíme novým kúskom. Lebo neplatí, že to starého harcovníka nenaučíte.
Musím priznať, máme takú super výhodu. Že nad nami nestojí štatistika počítajúca “lajky, shary, kliky” - tak, ako je to dnes moderné. Clickbait vládne svetu. Uvedomujem si, že je to v dnešnom šialenom a rýchlom mediálnom svete rarita, neťahať to na kliky. (Neznamená to, že sa občas neoprieme o nejaké algoritmy a že nedostaneme niekedy napomenutie, to nie, ehm.) No hlavne nás posúva vpred spätná väzba, reálne reakcie, a to od vás.
Samozrejme, občas nás pobavia trollovia, niektorých už poznáme po mene a fotke. Patrí to k tomu, veď vieme, že hejtovanie je novým športom, ktorému podľahne z času na čas asi každý. Hejtujem aj ja teraz? Sorry :-)
V Rádiu Košice som už nejaký ten rok. A po rokoch som prijala výzvu viesť portál Košice Online a ľudí, ktorí preň píšu. Týmto ich všetkých pozdravujem a ďakujem. Ste super :-) Nikdy som sa tým, čo robíme nejako špeciálne nechválila, veď prečo aj, dokonca ani mnohí moji blízki netušia, ako to celé funguje a kto za to nesie zodpovednosť.
Ale takto pred dvoma rokmi som viac klikala, ako spala, aby sme to rozbehali, nie na môj podnet. Bola to výzva a stále je. Do života mi to prinieslo nové skúsenosti i ľudí. Rôznych, veru. No musím uznať, že tak, ako keď podľa mňa počujete v rádiu, či to niekto robí srdcom, tak cítiť aj v písmenkach, či tam je nejaký vzťah k písaniu. A ja netvrdím, že to robíme dokonale. A bez chyby. Ale robíme to najlepšie, ako vieme. A áno, zaspávame s mobilmi a vstávame s notebookmi. Lebo veci sa dejú stále. Nielen od ôsmej do pätnástej. Podarilo sa nám prepojiť ON AIR a ONLINE.
A tak, milý “onlajňik” ako ho voláme, dovoľ, aby som ti zablahoželala k druhým narodeninám a zapriala aj naďalej dobrých čitateľov, redaktorov, veľa kreatívnych síl celému tímu a pokoru, bez ktorej by to nešlo. Lebo lajčík-páčik neznamená automaticky kvalitu.