Aktualizované: 15.25 hod.
Prezident Peter Pellegrini v októbri vymenoval 30 nových profesorov. Medzi nimi sú aj štyria akademici, ktorí pôsobia v metropole východu. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach má podľa jej hovorkyne Laury Hoľanovej dvoch nových profesorov vrátane Erika Dosedlu, ktorý získal najvyšší akademický titul v odbore gynekológia a pôrodníctvo:
„Profesor Erik Dosedla pôsobí na Gynekologicko-pôrodníckej klinike Lekárskej fakulty UPJŠ a Nemocnice AGEL Košice-Šaca. Vo svojej odbornej činnosti sa zameriava najmä na perinatológiu, fetálnu medicínu, včasnú prenatálnu diagnostiku a miniivazívnu gynekologickú chirurgiu. Je autorom dvoch vedeckých monografií a spoluautorom viac ako 72 vedeckých a odborných prác. Medzi jeho významné odborné kompetencie patrí aj roboticky asistovaná gynekologická chirurgia s využitím systému Da Vinci.“
Marek Šoltés sa stal profesorom v odbore chirurgia. Na I. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty UPJŠ sa venuje najmä miniinvazívnej chirurgii a laparoskopickým operáciám.
„V rokoch 2015 až 2019 bol členom výkonného výboru Európskej asociácie endoskopickej chirurgie a predsedom jej výboru pre vzdelávanie a tréning. Dlhodobo sa podieľa na rozvoji vzdelávania v miniinvazívnej chirurgii a je tvorcom a odborným garantom európsky akreditovaných kurzov zameraných na základné zručnosti, šitie a uzlenie v laparoskopickej chirurgii. Pôsobí tiež v medzinárodných odborných štruktúrach a podieľa sa na rozvoji európskej špecializačnej certifikácie v miniinvazívnej chirurgii,“ priblížila Hoľanová.
Rovnaký počet profesorov pribudol aj na Technickej univerzite. Jedným z nich je aj Ľuboš Ovseník, ktorý si prevzal dekrét o vymenovaní v odbore informatika. Na Fakulte elektrotechniky a informatiky pôsobí od roku 1991, kde sa venuje vysokoškolskej pedagogike, vedeckému výskumu a rozvoju moderných informačných a komunikačných technológií:
„Za obdobie môjho pôsobenia prešli komunikačné technológie zásadnou premenou, od tradičných telekomunikačných systémov až po dnešné vysokokapacitné siete, ktoré tvoria nevyhnutnú infraštruktúru digitálnej spoločnosti. Táto dynamika prináša nové výskumné otázky a zároveň kladie vysoké nároky na prípravu budúcich odborníkov. Ťažiskom mojej odbornej práce sú optické komunikačné systémy a vysokorýchlostný prenos dát. Skúmam najmä možnosti, ako efektívnejšie využiť kapacitu optických vlákien a zároveň zvýšiť kvalitu a spoľahlivosť prenosu. Tejto problematike bola venovaná aj moja inauguračná prednáška s názvom Vybrané aspekty optimalizácie a prenosu ultra DWDM systémov. Ide o systémy, v ktorých sa jedným optickým vláknom súčasne prenáša veľké množstvo informácií prostredníctvom viacerých veľmi blízkych svetelných vlnových dĺžok. Vo výskume sa zaoberám aj bezdrôtovými optickými komunikáciami a hybridnými systémami, ktoré prepájajú výhody optického a rádiového prenosu. V poslednom období sa venujem tiež možnostiam využitia umelej inteligencie a strojového učenia pri analýze, optimalizácii a riadení komunikačných sietí. Tieto prístupy môžu prispieť k efektívnejšiemu využívaniu sieťových zdrojov, k včasnému rozpoznávaniu porúch a k rozvoju inteligentných komunikačných systémov budúcnosti. Rovnako dôležitou súčasťou môjho pôsobenia je vzdelávanie a odborné vedenie študentov, diplomantov a doktorantov. Usilujem sa, aby sa už počas štúdia stretávali s reálnymi vedeckými a technickými problémami a naučili sa samostatne hľadať riešenia. Za podstatné považujem viesť mladých ľudí nielen k odborným vedomostiam, ale aj ku kritickému mysleniu, tvorivosti a zodpovednosti. Práca so študentmi je pre mňa príležitosťou odovzdávať skúsenosti a zároveň spoločne hľadať nové riešenia. Verím, že práve prepojenie kvalitného vzdelávania, vedeckého výskumu a praktických aplikácií vytvára pevný základ pre ďalší rozvoj informačných komunikačných technológií.“
Ľuboš Ovseník okrem toho vzdeláva a odborne vedie študentov, s ktorými prepája teóriu s matematickým modelovaním, počítačovými simuláciami a experimentálnym overením postupov. Súčasťou Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE je od roku 2001 aj Gabriel Wittenberger, ktorý sa stal profesorom v odbore získavanie a spracovanie zemských zdrojov:
„Moje profesijné zameranie je nasmerované k problematike hlbinného vŕtania, teda vŕtaniu na ropu, zemný plyn, geotermálnu energiu a prieskumným technologickým vrtom. Moja vedecko-pedagogická dráha v spomínaných zameraniach postupne napredovala cez jednotlivé hodnosti a vyvrcholila inauguračnou prednáškou na tému Inovácie v oblasti vŕtania hlbinných vrtov z hľadiska perspektívy efektívnejšieho využívania zemských zdrojov v odbore získavania a spracovania zemských zdrojov. Vo svojich prednáškach študentom komplexne objasňujem problematiku od prieskumu, ťažby, dopravy a spracovania nerastných zdrojov, či už sú v plynom, kvapalnom, alebo tuhom stave. V súčasnosti je mimoriadne dôležité zachytiť trend vo využívaní geotermálnej energie nielen na rekreačné, ale predovšetkým na priemyselné účely. Do tejto oblasti je nasmerovaná aj moja vedecko-výskumná činnosť, kde som publikoval viacero vedeckých a odborných článkov, monografií doma aj v zahraničí. Vo vzdelávacom procese na všetkých stupňoch považujem za dôležité nadobudnuté teoretické a vedecké znalosti spojiť s odbornou praxou prostredníctvom exkurzií, stáží a pracovných pobytov. Iba tak sa končiaci študenti stanú žiadanými na trhu práce vo svojich odborných zameraniach. Aj napriek tomu, že získavanie, spracovanie a využívanie uhľovodíkov a ďalších nerastných surovín je v súčasnosti často predmetom diskusií s tlakom využívať obnoviteľné zdroje energie, budú ešte nejaký čas súčasťou našich potrieb každodenného života.“
Prešovská univerzita
Na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity (PU) pôsobí Klaudia Bednárová Gibová, ktorá si z rúk prezidenta Petra Pellegriniho prevzala vymenovací dekrét v odbore cudzie jazyky a kultúry. Podľa hovorkyne PU Ingrid Timkovej prepája jazykovedný výskum s praktickými otázkami prekladu a porozumenia odborným textom v medzinárodnom prostredí:
„Profesorka Klaudia Bednárová Gibová pôsobí na Inštitúte anglistiky a amerikanistiky, kde sa venuje prekladateľstvu, translatológii a lingvistike. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa zameriava predovšetkým na preklad inštitucionálno-právnych textov Európskej únie, prekladateľské postupy rôznych typov textov, anglickú lexikológiu a vývoj anglického jazyka.“
Anna Plišková sa stala profesorkou v odbore slovanské jazyky a literatúry. Zároveň podľa Timkovej patrí medzi významné osobnosti rusínskej jazykovedy na Slovensku:
„Dlhodobo sa venuje výskumu rusínskeho jazyka, jeho kodifikácii, jazykovej norme a kultúre. Svoju odbornú, pedagogickú a vedeckovýskumnú činnosť spája s PU, kde pôsobí na Ústave rusínskeho jazyka a kultúry Filozofickej fakulty. Významnou súčasťou jej práce je rozvoj rusínskeho spisovného jazyka, príprava odborných a vzdelávacích materiálov a podpora jej uplatnenia vo vzdelávaní a verejnom živote.“