Ak vás bolí hlava, kĺby, vaša nálada sa mení súbežne s počasím, možno ste meteosenzitívni.
Mesiace, počas ktorých sa musíme zmieriť po krásnom letnom slnečnom a energickom počasí s pochmúrnou jeseňou, sú tu. To môže každému z nás spôsobiť problémy, a to nemyslíme iba výber oblečenia a plánovania dňa. Či si vziať gumáky alebo radšej slnečné okuliare, či si predsa len zobrať tú hrubšiu vetrovku, ktorú poobede aj tak napokon nosíme v rukách. Aj toto sú, nazvime to, banality, ktoré sa spájajú so zmenami počasia.
Náhla zmena počasia ale môže človeku spôsobovať i horšie problémy. „Slovo meteosenzitiva si môžeme rozdeliť na meteo – počasie a senzitivita – citlivosť. Je to v podstate vnímavosť ľudského organizmu na zmeny počasia atmosférického tlaku, zmeny teploty, vlhkosti vzduchu. Každý jeden organizmus môže byť rôzne citlivý na tieto zmeny, najrozhodujúcejšie je, ako rýchlo táto zmena nastane, čiže najťažšie sa organizmus adaptuje práve na prudké zmeny,“ uviedla pre Rádio Košice všeobecná lekárka pre dospelých Diana Ganajová.
Aj na Slovensku zápasíme s meteosenzitivitou
Máte aj vy ročné obdobie, ktoré veľmi neobľubujete? Väčšinou je to práve aktuálna jeseň. A možno to nie je iba o preferencii, ale o tom, že ste meteosenzitívni. Podľa psychologičky Gabriely Lukáčovej z Psychosociálneho centra na Löfflerovej v Košiciach je to tiež citlivosť na prítomnosť svetla a jeho množstvo. Rovnako však na ostatné takéto faktory počasia: „Meteosenzitívni ľudia sa spájajú aj s pocitmi úzkosti, zmenami nálad, poklesom výkonu, a aj tomu prináležiacej pozornosti.“
Denné svetlo na nás naozaj podvedome pozitívne vplýva. Aj preto je počet samovrážd v severských krajinách až štyrikrát väčší než napríklad v Grécku alebo v Taliansku. „Sme tvory dňa a nie bytosti noci. Za svetla sa cítime šťastnejšie, bezpečnejšie, sme rozhodnejší a optimistickejší. Kým tma, búrka, dážď oddávna predstavovali väčšie ohrozenie. Aj v našich podmienkach, špecialisti zaznamenávajú v kratších zimných dňoch alebo dlhodobejšom daždivom počasí depresívne nálady,“ doplnila Lukáčová.
Na Slovensku je meteosenzitívnych asi 40% populácie za čo môže poloha štátu v strede Európy, kde sme vystavení prudkým poveternostným zmenám, k čomu neprispieva ani zlá ekologická situácia, ktorá tieto príznaky ešte znásobuje. „Na zmeny počasia reaguje 30 až 70% ľudí a prevažne ženy,“ hovorí Lukáčová.
Prispôsobiť sa štyrom ročným obdobiam naozaj nie je také jednoduché. Všeobecná lekárka Diana Ganajová doplnila, že meteosenzitiva môže byť vnímaná aj cez ročné obdobia a taktiež na prudké výkyvy teploty počas dňa. „Mám skutočne mnoho pacientov, ktorí veľmi citlivo vnímajú zmeny teploty, kedy rána sú veľmi studené, počas dňa sa oteplí.“
Ako je ale možné, že naše telo dokáže už dopredu spoznať zmeny počasia? „Veľakrát je práve v dôsledku meniaceho sa tlaku. Práve vplyvom zmeny dochádza aj k zmene tlaku v mäkkých tkanivách, kde dochádza k opuchu a následne môže aj k dráždeniu nervstva, čiže bolestiam.“
Samozrejme, meteosenzitivita sa môže u každého prejavovať rôznorodými príznakmi. Tie najčastejšie opisuje aj doktorka Ganajová: „...únava, ospalosť, pocity nepokoja, problémy s tlakom, poruchy spánku, bolesti chrbtice, kĺbov, migrenózne bolesti hlavy, taktiež tráviace problémy, chronické, reumatické bolesti, bolesti v mieste úrazov, operačných jaziev, dýchacie ťažkosti, astmatickí záchvaty." A to nie je všetko, príznakov a komplikácii môže byť oveľa viac.
Ako ďalej Ganajová dodala, „Precitlivenosť je spôsobená poruchou adaptačných reakcií organizmu na podnety atmosferického prostredia. Tieto problémy bývajú dôsledkom zníženej prispôsobivosti ľudského organizmu na meniace sa podmienky životného prostredia. Vonkajší atmosférický spôsobuje aj zmenu tlaku práve v mieste zápalovom, v mäkkých tkanivách dochádza k opuchu.“
Prepojenie počasia s ľudským organizmom sa ani tak hlbšie uchopiť nedá, teda nejestvuje jednoznačná odpoveď na to, čo meteosenzitivitu spôsobuje. V podstate žiadny lekár vám nedá liek na meteosenzitivitu, taký liek, bohužiaľ, neexistuje.
Psychologička Gabriela Lukáčová však hovorí, že máme rešpektovať svoj vlastný biorytmus, lebo je to rytmus daný prírodou. „Senzibilita predpokladá tiež istú sugescibilitu, to znamená, že záťažový stupeň, ktorý je uvádzaný v predpovedi nás môže nastaviť a naprogramovať na istú mieru pocitov nepohody. Vsugeruje nám ťažkosti, ktoré sú v tej biopredpovedi naznačené, uvádzané.“
Niekedy sa však necháme ovplyvniť aj pojmom jesenná depresia. Ten inak, oficiálne neexistuje. Poznáme to všetci, vonku prší, mešká nám autobus, mokneme na zastávke a už to ide. To ale neznamená, že za náš nešťastný deň môže počasie a už vôbec nie, že máme depresiu. Jednoducho sme vstali nesprávnou nohou a okolnosti tomu vôbec nepomáhajú. „Kľúčové je vlastné psychické nastavenie, prežívanie, ktoré si v sebe vytvoríme. Istú mieru optimizmu a vitality, ktorú si so sebou ponesieme,“ odporúča psychologička.
Univerzálny liek na meteosenzitivu neexistuje
Sú tu ale príznaky, ktoré naozaj spôsobuje počasie, ale ako sme spomínali univerzálny liek na ne neexistuje. Čo robiť v prípade ak vám aj váš lekár povie, že ste meteosenzitívny? Dá sa to zmierniť, dokonca aj zmeniť. Pokračuje Ganajová. „Žiť taký životný štýl a taký spôsob života, aby sme dokázali čo najpružnejšie reagovať na tieto zmeny a výkyvy počasia, správna životospráva, vyslovene vyvážený jedálny lístok, pestrá strava s dostatkom vitamínov, minerálnych látok, dostatok bielkovín, pohyb na čerstvom vzduchu, ktorý nám zabezpečí jednak sviežu myseľ ale tiež aj zdravé telo, klimato terapia, striedanie teplej a studenej sprchy.“
Aj dostatok spánku, vyvážené striedanie práce a voľna, ideálne nefajčiť a nepiť alkohol vo veľkom množstve. Aj meteosenzitivita si vyžaduje čas na to, aby sa s ňou organizmus vedel vyrovnať. Nezabúdajme, že to nie je diagnóza, depresia a ani spôsob predpovede počasia, aj keď to niekedy nemusí byť na škodu.
Autorka: TÍMEA UDVARDYOVÁ/KOŠICE ONLINE