Počet rodín aj domov v obciach intenzívne pribúda. V mestách, naopak, počet obyvateľov pomaly klesá. Pokoj, príroda, kvalitné životné prostredie, možnosť vlastného bývania a práca z domu. Východniarsky vidiek zažíva renesanciu.
„Život na vidieku sa naozaj žije inak. Riadi sa zemou, slnkom, dažďom, vetrom a slovom. Nepotrebujem televízor. Potrebujem vedieť, kto v dedine mi poklepe kosu,“ hovorí štyridsiatnik Gregor z rusínskej obce na severovýchode Slovenska. So ženou sa sem nasťahoval pred desiatimi rokmi.
Namiesto fastfoodu si zájde do obyčajnej dedinskej krčmy. Sedia tam zarastení chlapi v montérkach, poldeci prekladajú pivom, politiku futbalom, smejú sa, vtipkujú a pomáhajú si. „Nepotrebujem posledný model smartfónu ani auta. Potrebujem číslo na traktoristu, ktorý ma v zime, keď zapadnem, vytiahne zo snehu,“ vysvetľuje.
„K tomu ostrú sekeru, voňavé seno, dobrého suseda a silnú pálenku. Nechodím každú sobotu na koncerty a do divadla. Ale keď sa po celodennom gazdovaní podvečer pri ohni pozerám na západ slnka nad lesmi a čerstvo pokosenými lúkami, tak to cítim. Príjemnú únavu, prítomnosť a spokojnosť.“
Ráno si Gregor zomelie kávu. Zaleje ju vodou zo studne. Ochutí vlastným mliekom a medom. Vyjde na terasu a pozerá, ako sa v dedine zobúdza život. Vie, že žiť na vidieku sa oplatí.
Renesancia vidieka
Prešovský kraj je najväčším z ôsmich samosprávnych krajov. Má 642 obcí, 23 miest a 827-tisíc obyvateľov. Druhým populačne najväčším je Košický. 423 obcí a 17 miest. Počet obyvateľov 801-tisíc.
Dohromady je na východe 1065 obcí a 40 miest. Takmer 40 percent zo všetkých 2927 obcí a miest a tretina obyvateľstva krajiny (1,63 miliónov) je na východe Slovenska.
Zatiaľ čo v roku 2000 žilo v slovenských mestách 3,05 milióna obyvateľov a na vidieku 2,33 milióna, v priebehu dvoch dekád sa tento pomer postupne a vytrvalo vyrovnáva. Vidieckeho obyvateľstva na úkor toho mestského každým rokom pribúda.
V roku 2020 žilo v slovenských mestách 2,9 milióna ľudí. Na vidieku 2,55 milióna. Presnejšie, počet obyvateľov miest sa za dvadsať rokov od začiatku milénia znížil o 150-tisíc. A vidiek obyvateľstvom o viac ako 200-tisíc ľudí expandoval.
Poďme ale do dvoch najväčších miest krásneho východu. Kým v roku 2000 mali mestské časti Košíc 241 874 obyvateľov, v roku 2020 to bolo 238 593 obyvateľov, o 3281 menej. Zároveň v tomto období o 25 291 obyvateľov vzrástol počet obyvateľov okresu Košice-okolie (zo 104 841 na 130 132).
Budúcnosť je na dedine
Podobne je na tom metropola Šariša. Zatiaľ čo v roku 2000 mal Prešov 94 058 obyvateľov, v priebehu dvadsiatich rokov ich počet klesol o 6172 na 87 886. Naopak, obce v okrese Prešov zaznamenali, rovnako ako košický vidiek, nárast o 21 084 obyvateľov (zo 67 211 v roku 2001 na 88 295 v roku 2020).
Takže, čo sa týka východu – teda Košického a Prešovského kraja dohromady – dobrá správa je, že za ostatných dvadsať rokov tu počet obyvateľov nominálne vzrástol o takmer 80-tisíc. Paradoxne ich ale približne 50-tisíc ubudlo vo všetkých mestách Prešovského a Košického kraja. Naopak, vidiecky východ sa rozrástol o 130-tisíc dedinčanov.
Toľko nezáživné čísla a štatistiky dokazujúce silnejúci trend sťahovania obyvateľstva z miest na vidiek. Problematika úniku z mesta na vidiek však nie je až taká nová a moderná, ako sa zdá.
V Anglicku sa tendencie opúšťať mestá objavujú už v 18. storočí. Medzi zámožnými vrstvami spoločnosti sa v tomto období stáva módou vlastniť vilu vo vidieckom prostredí. Finančne slabšie vrstvy odchádzajú z mesta hlavne z dôvodu kritického zvyšovania nákladov na bývanie.
Prítomnosť a spokojnosť
Sociológ Peter Gajdoš vo svojom výskume migrácie z mesta na vidiek tvrdí, že odchod do okolia miest historicky spôsobila nielen romantická príťažlivosť vidieka a vidieckej krajiny, ale aj špinavé a nezdravé prostredie priemyselných miest, ako aj možnosť spájania výhod mesta a vidieka.
„Najväčšia migrácia z miest na vidiek, čo do intenzity, rozsahu a dôsledkov, ale nastáva až v druhej polovici 20. storočia. Zasiahne hlavne západnú Európu a USA. V krajinách strednej Európy vrátane Slovenska je tento vývoj oneskorený. Vrchol tohto procesu nastáva v 90. rokoch 20. storočia,“ uvádza sociológ vo svojej štúdii so základnou otázkou v názve: Odchod ľudí z mesta – prechodný či trvalý stav na Slovensku?
Základom kvality života sa postupne stáva zdravé životné prostredie, čo podporuje renesanciu vidieka. Okrem pokojného, tichého prostredia a dostupnejšieho vlastného bývania v rodinnom dome sa vidiek stáva atraktívnym aj pre umiestňovanie moderných technológií využívajúcich informačné systémy. Vznikajú tu hospodárske zóny, technologické a industriálne parky.
Prostredie - bývanie - zamestnanie
Pandémia koronavírusu priniesla masívne technologické rozšírenie nielen dištančného vzdelávania, ale aj dištančného zamestnania, práce z domu či na diaľku. Pracovné agentúry a zamestnávatelia sa predháňajú v poskytovaní home office či remote work. To ešte viac zvýhodňuje vidiecke destinácie a nákup aj výstavbu nehnuteľností mimo miest.
Mestské obyvateľstvo viac starne a čoraz viac sa objavujú teórie i praxe dokazujúce, že vývoj a hlavne rozvoj miest nemusí byť nevyhnutne podmienený rastom počtu ich obyvateľov.
„Skôr by malo dochádzať k humanizácii a ekologizácii mestského prostredia. K jeho vnútornej transformácii a k zmenám vzťahov medzi jednotlivými funkciami mesta,“ dodáva Peter Gajdoš.
Zdroj: statistics.sk/sodbtn.sk/Wikipedia/uke.sav.sk