Projekt je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Pred dvomi týždňami oznámila Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), že plánuje výstavbu veterných turbín v okrese Michalovce. Vyrásť by mali v katastroch viacerých samospráv vrátane miest Michalovce a Strážske. Ich predstavitelia reagovali, že s výstavbou nesúhlasia, čo je podľa nich aj výsledok debát s poslancami či obyvateľmi.
„Všetci z prítomných poslancov na zastupiteľstve vnímajú viac rizík a negatív než prínosov, ktoré by nám ako mestu a občanom takáto investícia v budúcnosti priniesla. Momentálne informácie, ktoré zbierame od obyvateľov, sú negatívne. Stanovisko, ktoré ukázali poslanci vo svojom uznesení, je takisto negatívne. Ale, samozrejme, keďže ide o vplyv na životné prostredie, my potrebujeme vypracovať veľmi odborné stanovisko, ktoré hovorí nielen o pocitových veciach, ale naozaj o tom, aký vplyv na životné prostredie by to prinieslo,“ uviedol primátor Michaloviec Miroslav Dufinec.
„Nechceme, aby tie veterné elektrárne u nás vznikali, pokiaľ nie je potrebné, keďže Slovensko podľa nás má splnené kvóty zelenej energie. Takže celý tento humbuk je neadekvátny,“ doplnil primátor Strážskeho Patrik Magdoško.
Spoločnosť JESS pre Košice Online uviedla, že nie je investorom ani budúcim prevádzkovateľom elektrární. Zabezpečuje len odborné a analytické podklady, proces EIA a komunikáciu s obcami. Projekt rozvoja veterných parkov je podľa nej súčasťou záväzkov Slovenska voči Európskej komisii. V stanovisku deklarovala, že sa nachádza iba v prípravnej fáze:
„Nesúhlasné stanoviská samospráv vnímame s porozumením. Spoločnosť JESS kladie dôraz na transparentnú komunikáciu a partnerský prístup k samosprávam. Ak samosprávy vyjadria negatívne stanovisko alebo pripomienky, budú tieto podnety riadne zapracované do procesu posudzovania EIA. Práve EIA je nástrojom, ktorý umožňuje zohľadniť environmentálne aj spoločenské aspekty projektu. Cieľom nie je presadzovať výstavbu za každú cenu, ale pripraviť metodicky správny a spoločensky akceptovateľný rámec pre budúci rozvoj veternej energie. Ak sa preukáže, že niektoré časti územia nie sú vhodné, budú z posudzovania vylúčené. Všetky otázky týkajúce sa ďalšej spolupráce s obcami budú v kompetencii budúcich možných investorov a nie sú súčasťou tejto prípravnej fázy projektu.“
V rámci nej sa však posudzujú všeobecné parametre, ako veternosť, hlukové limity, ochranné vzdialenosti či vplyv na prírodu a infraštruktúru.
„Potenciálne prínosy výstavby veterného parku pre región môžu zahŕňať priame prínosy, ako sú daňové príjmy, pracovné príležitosti počas výstavby či zapojenie miestnych firiem. Okrem toho môžu vzniknúť aj nepriame prínosy, napríklad podpora lokálnych dodávateľov, rozvoj infraštruktúry alebo rôzne formy kompenzácií a príspevkov obciam. Konkrétna podoba týchto prínosov bude vždy predmetom dohôd medzi potenciálnymi investormi a dotknutými samosprávami,“ uzavrela spoločnosť.