Jej uctievanie má na Slovensku dávnu tradíciu.
Katolíci si dnes pripomínajú sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky našej krajiny. Zákonom Národnej rady SR bol tento deň vyhlásený za deň pracovného pokoja.
V liturgickom kalendári je zaznamenaný ako záväzná spomienka. Ale na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia modlili najmä v ťažkých časoch.
V tento deň si veriaci pripomínajú sedem bolestí Panny Márie. Prvou bolesťou je proroctvo Simeona o meči, ktorý aj jej prebodne srdce, druhou útek Márie a Jozefa s dieťaťom Ježišom do Egypta, treťou bolesťou je hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme, štvrtou stretnutie Márie so synom na krížovej ceste, piatou je pohľad Márie na ukrižovanie a smrť Ježiša, šiestou prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a napokon siedmou bolesťou je uloženie Ježiša do hrobu.
Prvýkrát sa o tomto sviatku hovorilo na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom v roku 1412. Pápež Pavol VI. v roku 1964 potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. Každoročne ho v rámci celonárodnej púte navštívi 20-tisíc veriacich.
Začiatky putovania veriacich do Šaštína siahajú do roku 1564, keď Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. S manželom mala spory, ktoré vyvrcholili tým, že ju na jednej spoločnej ceste nechal vyhodiť z koča. O pomoc prosila práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá stojí v Šaštíne dodnes.
Zdroj: TASR