Programový dokument slovenských národných požiadaviek, ktorého hlavným osnovateľom bol Štefan Marko Daxner, sa spočiatku nepodarilo naplniť.
Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej prijalo Slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa konalo 6. až 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine. Zdôrazňovalo potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska, nastoľovalo požiadavku zriadiť autonómne územie - Hornouhorské slovenské okolie. Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území (slovenského) okolia, adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní.
Na Slovensku mala byť zriadená právnická akadémia a na peštianskej univerzite sa mala založiť katedra slovenského jazyka. Štát mal podporovať slovenské kultúrne ustanovizne, slobodné používanie materinského jazyka a primerané zastúpenie národností v hornej snemovni.
Memorandum národa slovenského, programový dokument slovenských národných požiadaviek, ktorého hlavným osnovateľom bol Štefan Marko Daxner, sa v tom čase nepodarilo naplniť. Opierali sa oň však zakladatelia Matice slovenskej (MS) v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Memorandové požiadavky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov v období do vypuknutia prvej svetovej vojny, keď vrcholila maďarizácia na slovenskom území.
Druhé Memorandum národa slovenského bolo prijaté v Martine v júni 1991.
Na význam oboch Memoránd národa slovenského, z roku 1861 a 1991, pre národnú a štátnu suverenitu a národnú identitu Slovákov, upozornili 2. júna 2006 v Martine účastníci seminára a slávnostného zhromaždenia MS pri príležitosti 145. výročia Memoranda národa slovenského a 15. výročia druhého memoranda.
Zdroj: TASR