Byť na chvíľu hrdinom, prežívať príbehy iných alebo sa len zamyslieť nad svetom – to všetko a oveľa viac ponúkajú knihy. Nie každý však toto kúzlo objavil.
Deti by mali čítať oveľa viac. Hovorí o tom nielen prax, ale aj odborné štúdie a prieskumy. Podľa nich to prináša len ovocie. Potvrdila to aj riaditeľka Knižnice pre mládež mesta Košice Iveta Hurná.
,,Deti budú múdrejšie, schopnejšie, budú mať väčšiu slovnú zásobu, rozšíri sa ich predstavivosť, budú chcieť vedieť viac a samozrejme sa zlepšia aj ich komunikačné schopnosti.“
Nemožno však učebnicovo a presne povedať, odkedy by mali deti začať s čítaním. Ideálne by bolo začať čo najskôr, pretože čítanie ako také prináša iba výhody.
Prax hovorí, že deťom chýba čítanie s porozumením ako soľ. Výsledky slovenských 15-ročných žiakov sú podľa medzinárodnej štúdie PISA 2015 pod priemerom krajín OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), a to okrem iného, aj v čitateľskej gramotnosti.
Významne nižšie výsledky v porovnaní s nami mali už iba deti z Turecka a Mexika. Títo žiaci nedisponujú ani najzakladanejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie.
Namiesto knihy, film
Aj podľa psychologičky Petry Némethovej čoraz viac rodičov vyhľadáva pomoc pre svoje deti, ktoré majú problémy s čítaním.
,,Je to spôsobené aj výsledkom doby. Sú iné zdroje, odkiaľ môžu deti čerpať informácie a pre deti je oveľa pohodlnejšie nájsť niečo na internete, alebo si pozrieť napríklad film v televízií, ako si prečítať príbeh v knihe,“ uviedla.
Aj úspešná autorka detských kníh Prešovčanka Gabika Futová má skúsenosti s problematikou nezáujmu deti o čítanie. Aj preto chodí po besedách a s deťmi o tomto probléme diskutuje.
,,Stretávam sa aj s deťmi, ktoré v súkromí nečítajú vôbec. A ich deficit sa prejavuje hlavne vtedy, keď hráme slovné hry, kde deti vôbec nebodujú, nevedia sa rýchlo vyjadrovať,“ prezradila Futová.
Dôležitá je zlomová kniha
Niektoré deti knihy skrátka nelákajú. Nevedia si k ním nájsť cestu. Aj napriek snahám rodičov a učiteľov im skrátka knižný príbeh nevonia. Niekedy je ale dobré hľadať a nájsť tzv. zlomovú knihu, ktorá dieťa či tínedžera naštartuje.
Každé dieťa je však jedinečné, a tak by sme k nemu mali aj pristupovať. Niekedy netreba tlačiť na pílu alebo v tomto prípade na písmenka.
V dnešnej dobe sú populárne elektronické knihy. Poniektorí lamentujú, že to deti iba kazí. Ale je celkom možné, že oni tiež čítajú, len bez knihy v ruke. Záleží však aj na ich veku.
,,U malých detí sú veľmi dôležité klasické, ilustrované knihy. Starší môžu siahnuť aj po elektronickej knihe v tom nevidím zásadný problém,“ dodala na záver Hurná.
Autor: RÁDIO KOŠICE