Najnovší film košického rodáka Petra Kerekesa získal na Benátskom filmovom festivale cenu za najlepší scenár. Prestížne ocenenie z Benátok získal slovenský film po prvý raz v histórii modernej slovenskej kinematografie.
Dokumentarista, režisér, scenárista a producent Peter Kerekes sa narodil 3. apríla 1973 v Košiciach. Vyštudoval dokumentárnu réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 1995 natočil takmer tri desiatky dokumentárnych, televíznych filmov a seriálov. Získal za ne mnoho domácich aj medzinárodných ocenení. So svojím najnovším filmom Cenzorka minulý týždeň zaznamenal výnimočný úspech slovenského filmu.
Košičan Peter Kerekes o sebe tvrdí, že nie je ani Slovák, ani Maďar. Je jednoducho Košičan. A metropola východu je podľa neho svetom osebe samým, sympatickým štátom v štáte. Multikultúrnym a dvojjazyčným. Aj keď Košice miluje, vracia sa do nich už len sporadicky.
O Košiciach a Košičanoch natočil Peter Kerekes v roku 2003 celovečerný dokumentárny film 66 sezón s podtitulom O plavárni, kde sa chodili kúpať dejiny. Svojím dlhometrážnym aj producentským debutom zároveň pred osemnástimi rokmi oficiálne vstúpil aj do kinodistribúcie.
Dokument zachytáva 66 sezón Mestskej plavárne v Košiciach. Nostalgický príbeh dejín plavárne ako miesta stretnutí rôznych ľudí sa prelína so spomienkami režiséra na svojho starého otca a je obohatený aj rozprávaním jeho starej mamy.
Jeho najnovší hraný film Cenzorka (s anglickým titulom 107 Mothers) získal tento rok na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, ktorý sa konal od 1. do 11. septembra, cenu za najlepší scenár. Tvorcovia filmu – Peter Kerekes a Ivan Ostrochovský si cenu prevzali počas záverečného ceremoniálu v sobotu večer 11. septembra.
Ocenenie z Benátok, jedného z najprestížnejších svetových filmových festivalov, získal slovenský film po prvý raz v histórii modernej slovenskej kinematografie.
„Náš film je o matkách. O ich komplikovaných životoch a situáciách. Radi by sme preto venovali toto ocenenie matkám. Mojej mame, mojej žene, ktorá je tiež matkou. A všetkým matkám vo väznici Kolónia 74 v Odese,“ povedal počas príhovoru v Benátkach Peter Kerekes.
Cenzorka je prvým slovenským dlhometrážnym filmom, ktorý bol oficiálne vybraný do benátskej súťažnej sekcie Orizzonti. O ceny sa uchádzal na 78. ročníku najstaršieho filmového festivalu sveta v konkurencii 18 filmov.
Snímka už počas realizácie získala ocenenia Works in Progress na Medzinárodnom filmovom festivale Karlovy Vary v roku 2017 a o rok neskôr zvíťazila ako Najlepší projekt na MFF Odesa. Film vznikol v koprodukcii Slovenska, Česka a Ukrajiny. Po Benátkach zamieri Cenzorka na ďalší renomovaný filmový festival v španielskom San Sebastian, ktorý začína už tento týždeň a koná sa od 17. do 25. septembra.
V ukrajinskej ženskej väznici strávil Peter Kerekes šesť rokov návštevami a nakrúcaním. Väčšina protagonistiek vo filme odohráva svoj skutočný príbeh, no jeho snímka tentoraz nie je dokumentárna.
„Z mnohých príbehov žien v Kolónii 74 ma inšpiroval najväčšmi príbeh Lesji, ktorá zabila svojho muža zo žiarlivosti a do väzenia prišla už tehotná. Jej pôrodom sa film začína,“ vysvetlil režisér. Slovenské publikum Cenzorku prvýkrát videlo tento týždeň počas slávnostného otvorenia festivalu Cinematik v Piešťanoch 14. septembra. Presne o mesiac neskôr zamieri film vďaka distribučnej spoločnosti Filmtopia aj do slovenských kín.
„Benátske ocenenie vnímame ako úspech celej slovenskej kinematografie, ktorá z roka na rok generuje stále lepšie a lepšie filmy. Rád by som poďakoval Slovenskej televízii a Audiovizuálnemu fondu, ktoré dlhodobo podporujú nezávislú kinematografiu a sú nevyhnutnou súčasťou vzostupu domáceho filmu,“ komentoval ocenenie Ivan Ostrochovský, autor námetu, spoluscenárista a producent filmu Cenzorka.
Hlavná hrdinka Kerekesovho filmu Lesja práve vo väznici porodila svoje prvé dieťa. Za vraždu z vášňe si odpykáva sedemročný trest odňatia slobody v jednej z odeských ženských väzníc na Ukrajine a stáva sa súčasťou sveta žien. Spoluväzenkýň, manželiek, vdov, dcér, sestier, tehotných žien, matiek s deťmi a dozorkýň.
Postupne si zvyká na väzenský život. Zisťuje, že viaceré jej spoluväzenkyne majú podobný osud. V oddelenej časti väznice, kde sa o ich deti starajú dozorkyne, majú matky povolenie svoje malé deti raz za čas navštíviť. Ak pre svoje dieťa nenájdu domov po jeho tretích narodeninách, štát ho umiestni do ústavnej starostlivosti. Lesja musí nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby jej syn skončil v sirotinci. Do úlohy Lesji obsadil Peter Kerekeš profesionálnu herečku, Ukrajinku Marinu Klimovu.
„Snažili sme sa k väzenkyniam priblížiť čo najviac. Nakrúcali sme nielen ich, ale aj s nimi. Prial som si, aby sa film stal kolektívnou autentickou spoveďou odsúdených matiek. Nielen prostredníctvom rozhovorov s ich skutočnou dozorkyňou a spovedníčkou v jednom, Irinou, ale aj prostredníctvom situácií, ktoré vo filme zachytávame bez slov. Chvíľ samoty, keď im vezmú deti a ony bezmyšlienkovite dojedajú narodeninovú tortu. Alebo aj krátkych zábleskov šťastných chvíľ, keď zabudnú na to, že sú vo väzení,“ hovorí režisér Peter Kerekes.
Zdroj: TASR/kinema.sk/csfd.sk/citylife.sk/Wikipedia