Do hnedých nádob nepatria veľké kosti ani tekuté potraviny.
V metropole východu sa začal zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Spoločnosť KOSIT v týchto dňoch zabezpečuje distribúciu takmer 14-tisíc nádob na odpad do domácností v rodinných domoch. Do jednotlivých mestských častí sú doručované vždy v deň, kedy sa odtiaľ odváža komunálny odpad.
„Pri bytových domoch bude zber kuchynského bioodpadu prebiehať z 240-litrový hnedých nádob označených nápisom Kuchynský BIO odpad. Distribúciu týchto nádob v celkovom počte 1875 kusov sme ukončili v úvode tohto týždňa. Obyvatelia panelákov už môžu hnedé nádoby využívať. Ich vyprázdňovanie prebieha dvakrát týždenne a doteraz bolo vyzbieraných 1,5 tony takéhoto odpadu,“ informovala PR manažérka spoločnosti KOSIT Slavomíra Brzová.
Pri triedení kuchynského bioodpadu však dochádza aj k chybám. Nemá sa vkladať do plastových vreciek alebo vyhadzovať s obalmi. Zároveň je potrebné ho dôkladne vytriediť. Niektorí Košičania sa odmietajú do tohto zapojiť, a to najčastejšie kvôli nevedomosti, neochote či nesúhlasu.
„Do hnedých nádob, či už spoločných pri stanovištiach kontajnerov, alebo individuálnych v rodinných domoch, patria zvyšky ovocia a zeleniny, zvyšky vareného jedla, mäso a mliečne výrobky, staré pečivo a chlieb, potraviny po dátume spotreby zbavené obalov, citrusové plody, škrupinky z vajíčok a pod. Do hnedých nádob naopak nepatria tekuté potraviny, zelený odpad zo záhrad, ako tráva, lístie a konáre, zmesový komunálny odpad, triedené zložky zberu odpadu, ani veľké kosti. Veľmi dôležité je nepoužívať žiadne vrecúška či sáčky, a to ani kompostovateľné,“ dodala Brzová.
Obyvatelia sa v tejto súvislosti obávajú premnoženia hlodavcov či šírenia zápachu z nádob. KOSIT tomu chce predchádzať dostatočnou frekvenciou zberu a dôsledným zatváraním nádob vekom.
V lokalite Nová Terasa sa vlani uskutočnil pilotný projekt zameraný na zber kuchynského bioodpadu, ktorý podľa starostu mestskej časti (MČ) Západ Marcela Vrchotu dopadol úspešne. Takýmto spôsobom získali cenné informácie, ktoré sú využité pri celomestskom zavedení zberu tohto odpadu, najmä pri stanovení frekvencie vývozu, teda dvakrát týždenne. Dôležité podľa Vrchotu je, aby si obyvatelia na to zvykli.
„V súčasnosti je už rozmiestnených v kontajneroviskách 298 hnedých 240-litrových nádob na biologicky rozložiteľný kuchynský odpad určený pre bytové domy. Sú umiestnené v kontajneroviskách, pre rodinné domy sú určené 30-litrové vedrá na odpad, ktoré sa stále rozmiestňujú. Predpoklad je, že všetkých 1114 takýchto vedier bude rozdaných do konca januára,“ uviedol Vrchota.
MČ Dargovských hrdinov zatiaľ neeviduje podnety či sťažnosti od občanov k zberu tohto druhu odpadu.
„V našej mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov máme 129 stojísk s kontajnermi, vo väčšine z nich sa už tento hnedý kontajner nachádza. Tam, kde ešte nie je, v dohľadnej dobe pribudne. Ide o štandardne umiestnený kontajner v priestore stojiska všetkých ostatných kontajnerov, tým pádom aj zabezpečenie a zápach je rovnaký ako pri ostatných kontajneroch,“ potvrdil starosta mestskej časti Dominik Babušík.
V rámci Starého Mesta sú už takisto na všetkých kontajnerových stojiskách rozdistribuované hnedé nádoby.
„Mapujeme teraz v praxi v spolupráci s Kositom, ako sa občania k tomu stavajú a či menia svoje návyky v oblasti triedenia tohto druhu odpadu. Zatiaľ môžem konštatovať, som milo prekvapený, máme veľa pozitívnych ohlasov,“ povedal starosta Igor Petrovčík.
Aj na Sídlisku KVP začínajú so zberom biologicky rozložiteľného odpadu. Hnedé nádoby pribudli na každom stanovisku kontajnerov v celkovom počte 214 kusov.
„Nateraz ide o novinku pre našich občanov, a preto evidujeme zvýšený záujem o otázky a takisto podnety občanov, ktorí majú obavy hlavne zo šíriaceho sa zápachu. Je nutné ale povedať, že doteraz ten odpad umiestňovali do bežného komunálneho odpadu a ten odpad aj zápach bol v podstate rovnaký. My, ako mestská časť, prispievame komunikačnou kampaňou a vysvetľujeme našim občanom, ako to majú používať, ako to majú triediť a čo patrí a nepatrí medzi biologicky rozložiteľný odpad,“ vysvetlil starosta Ladislav Lörinc.
Na Sídlisku Ťahanovce je rozmiestnených viac ako 170 nádob. Starosta Miloš Ihnát vidí nedostatok vo vreciach, ktoré sa do nádoby vkladajú:
„Po naplnení padajú. Neviem si predstaviť, že občan to tam bude prstami otvárať. Neverím tomu, že hygienicky to takto budú robiť. Musíme to nejako domyslieť, aby tie sáčky a vrecia, ktoré sú vo vnútri kuka nádob, aby nepadali dole. Lebo keď to bude ťažké, tak to tam spadne a neviem si predstaviť, ako bude tá kuka nádoba potom vyzerať.“
Mesto sa snažilo kvôli problematickej finančnej situácii o ročný odklad povinnosti zberu kuchynského bioodpadu, ale neuspelo. Podľa starostky MČ Nad jazerom Lenky Kovačevičovej sa Košice tohto projektu už zúčastniť museli:
„Je to vyššie nariadenie Európskej únie a táto legislatíva sa premietla aj do našej legislatívy, teda do povinnosti zákonnej. Čiže bol tu určitý odklad, no a následne mesto Košice k týmto veciam aj s odkladom museli pristúpiť.“
Nádoby postupne pribúdajú aj v MČ Košice-Sever. Miestny úrad bude podľa starostu Františka Ténaia v prípade akýchkoľvek otázok nápomocný v maximálnej možnej miere.
Kosit pripravil riešenie aj pre občanov, ktorí nemajú jasno v tom, čo patrí do hnedých nádob a zároveň nemajú prístup na internet.
„Na vedierkach, ktoré budú postupne doručované do rodinných domov sú usmernenia nalepené priamo na nádobách. V prípade záujmu môžu aj spoločenstvá vlastníkov bytov požiadať spoločnosť Kosit o doručenie týchto plagátov,“ reagovala starostka MČ Košice-Juh Anna Súkenníková.
Zber kuchynského odpadu prebieha od roku 2021 aj v Bratislave, kedy spustili testovaciu prevádzku v MČ Lamač. Zákonnú povinnosť má v tejto súvislosti mesto od začiatku tohto roka. Do zberu sa zapojilo už 140-tisíc domácností vo všetkých 17 mestských častiach. Domácnosti dostali 10-litrový košík, rodinné domy aj 20-litrovú hnedú zbernú nádobu.
„Zber kuchynsky biologicky rozložiteľného odpadu bude realizovaný počas celého roka. Aktuálne od začiatku decembra do konca februára realizujeme odvoz jedenkrát do týždňa a od začiatku marca do konca novembra bude zber kuchynského bioodpadu realizovaný dvakrát do týždňa,“ vysvetlila Zuzana Balková zo spoločnosti OLO, ktorá zabezpečuje vývoz odpadu.
Dodala aj to, čo do zberu tzv. biologicky rozložiteľného odpadu patrí:
„Do nádoby na kuchynský odpad patria napr. zvyšky z prípravy jedla, šupky, odrezky, prípravy z rastlinnej či živočíšnej stravy, ale aj potraviny po záruke rastlinného či živočíšneho pôvodu, zvyšky vareného jedla, malé kosti, vrecká z čajov a usadeniny z kávy, chlieb, pečivo, cestoviny, ryža, strukoviny, zaváraniny bez sklenených alebo plechových obalov. Ďalej ovocie a zelenina vrátane šupiek, škrupiny z vajec, ale aj použité papierové vreckovky.“
Koncovým zariadením pre úpravu tohto materiálu je od augusta 2022 spoločnosť Zdroje zeme prevádzka Horný Jatov, ktorá vyhrala verejné obstarávanie. Z výslednej hmoty sa karbonizáciou získava biouhlík a pridaním ďalších výživných látok sa vyrába certifikovaný substrát efeko. Ten dokáže viazať uhlík, vyživovať pôdu a zvyšovať jej úrodnosť. Bratislavská radnica plánuje v roku 2024 vybudovať vlastné zariadenie na zhodnocovanie kuchynského bioodpadu.
Autor: RÁDIO KOŠICE