V samosprávach sa zvolebnieva. Kampane sú teraz akosi viac farebnejšie, predvolebné heslá kreatívnejšie, ale akosi sa aj viac navzájom podobajú. Tí šikovnejší v nich už často vedia rozoznať, či sú alebo nie sú vytvorené umelou inteligenciou.
Pre mnohých je už AI úplne prirodzená súčasť bežného života, a často o nej ani nevieme. Preto by bolo veľmi zvláštne, ak by v predvolebnej kampani absentovala. Ako však povedal marketingový expert, vedúci Katedry marketingu a medzinárodného obchodu Prešovskej univerzity Radovan Bačík, v prípade volieb je umelá inteligencia prítomná viac, ako by sa nám mohlo zdať:
„Z môjho pohľadu bilbordy a letáky sú len viditeľný vrchol ľadovca. Skutočná sila spočíva v hyperpersonalizácii digitálneho obsahu, kde algoritmicky doručujeme správnu emóciu správnemu voličovi a v správnom čase. AI sa dnes nevyužíva len na tvorbu finálnych vizuálov, plagátov, textov a letákov, ale najmä v pozadí kampane, či už pri hĺbkovej analýze správania voličov, segmentácii publika alebo napríklad A/B testovaní správ v reálnom čase. Čo chcem ešte podotknúť, je hlavne mikrocielenie, ktoré umožňuje vytvoriť desiatky variantov toho istého letáka či digitálneho banneru prispôsobeného konkrétnym demografickým skupinám. Napríklad môžeme zvoliť úplne iný tón reči pre mladých ľudí v meste a iný pre seniorov, ktorí žijú na vidieku.“
Zároveň nám expert v rozhovore potvrdil, že viacerí kandidáti – najmä tí s väčším rozpočtom - používajú aj pokročilé techniky umelej inteligencie. Mnohí však zostanú len pri tých základných. Umelej inteligencii zadajú, aby im vytvorila predvolebný plagát s heslami, ktoré sú typické pre komunálne či župné voľby a kampaňový materiál je tak pripravený v priebehu niekoľkých minút. V takýchto prípadoch sa heslá, ale aj grafika rôznych kandidátov výrazne podobá. Pri pokročilejších postupoch, ktoré v niektorých prípadoch kandidáti nechajú aj odborníkom, však prítomnosť AI ani nemusíme zistiť.
„Bez konkrétnych technických systémov overovania je schopnosť bežného človeka odhaliť pokročilý AI obsah na úrovni náhody. Vizuálne generatívne modely v dnešnej dobe dosiahli úroveň fotorealizmu, kde laické oko často zlyháva. To znamená, že príliš dokonalá vyhladená pleť na bilbordoch, sterilné osvetlenie sa postupne vytráca a nahrádzajú ich autenticky pôsobiace nedokonalosti. Tu si môžete už všimnúť aj vrásky a podobne, aby to vyzeralo realisticky. Psychológia marketingu ukazuje, že volič spochybňuje právo z obsahu vtedy, keď nesúhlasí s jeho presvedčením. Ak leták napríklad potvrdzuje názor voliča, podlieha ilúzii pravdivosti a pôvod obsahu vôbec neanalyzuje a uverí mu,“ doplnil odborník.
Podľa Radovana Bačíka je dôležité rozlišovať medzi bežnou post-produkciou, ako je napríklad korekcia svetla či retušovanie fotiek a medzi zavádzajúcim generovaním neexistujúcich situácii či nerealistickým omladzovaním alebo úpravou tváre či postavy kandidáta:
„V dnešnej dobe si môžeme všimnúť, že ak volič odhalí nepriznanú AI manipuláciu, tak kandidát stráca dôveryhodnosť v očiach voliča alebo potenciálneho voliča a naráža na efekt neprirodzenosti. Z nášho marketingového pohľadu to nazývame ako umelý produkt nejakej agentúry, čo znižuje osobnú charizmu. Ja si myslím, že AI nie je sama o sebe škodlivá. Škody spôsobuje nepriznaná manipulácia. Ak kandidát maskuje realitu pomocou AI a volič to odhalí, kandidát platí dosť vysokú daň k podobe straty dôvery.“
Podobne to vníma aj politológ Michal Cirner. Tiež sme sa ho pýtali, ako vidí budúcnosť AI:
„Ja si nemyslím, že by teraz voliči povedali, aha, on používa umelú inteligenciu, že to je zlé. Práveže to ukazuje, že ide s trendom, že rozumie technológiám. Ale voliči sa málokedy rozhodujú podľa obrázkov. To je len poznateľnosť kandidáta. Umelá inteligencia sa bude drať čoraz viac dopredu. Skôr si myslím, že ľudia do budúcna budú kandidáta chcieť spoznať osobne, ísť na nejaký jeho míting alebo na nejakú jeho akciu, pretože cez umelú inteligenciu je každý z nás veľmi inteligentný. Ľudia, ktorí nemajú rétorické schopnosti, ktorí nemajú ani takú erudíciu – to znamená, že nerozumejú sa do toho, kde chcú kandidovať – tak umelá inteligencia z nich urobí naozaj múdrych ľudí, napíše vám volebný program, možno odpovede na sociálnych sieťach alebo do médií môžu vyzerať úžasne, opraví vám gramatické chyby. Ak kandidát nebol intelektuálne na určitej úrovni, toto bolo vidieť hneď na prvý pohľad.“
Keďže sa umelá inteligencia vyvíja a zvyšuje kvalitu svojich procesov míľovým tempom, môžeme očakávať, že v oveľa väčšej miere zaúčinkuje napríklad už v budúcoročných parlamentných voľbách. Podľa Radovana Bačíka by mohla v budúcnosti napríklad odhaliť a zachytiť antikampaň ešte skôr, ako vôbec prepukne a eskaluje, a pripraviť štábu konkrétneho kandidáta faktické či naratívne argumenty vopred.
„Za mňa AI stiera rozdiel medzi veľkými a malými rozpočtami. Čiže nejaký malý kampaňový tím dokáže vďaka generatívnym nástrojom produkovať objem vizuálneho, textového a videoobsahu, na ktorý v minulosti potreboval desiatky, možno aj stovky špecialistov. Namiesto nejakého jedného univerzálneho bilbordového sloganu kampaň generuje stovky mikrovariantov správ prispôsobených na mieru konkrétnym voličským skupinám podľa regionálnych, vekových či sociálno-ekonomických preferencií. Myslím si, že oficiálne kampane sa legislatívou riadiť vždy budú, ale najväčším rizikom zostáva anonymná šedá zóna na sociálnych sieťach a šírenie deep fakes počas volebného moratória, kde legislatívny postih prichádza až po voľbách,“ uzavrel Bačík.