Analýza poukázala na regionálne rozdiely.
Spoločnosť sa počas posledných 10-tich rokov výrazne zmenila, čo potvrdzujú aj výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2021. Ich analýza poukázala nielen na zvýšenie počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale aj na rozdiely medzi jednotlivými krajmi či okresmi.
„Najvzdelanejšie trvale bývajúce obyvateľstvo má Bratislavský kraj, indikátor vzdelanostnej úrovne tu dosahuje hodnotu 77, čo je približne o 10 percent viac ako v ostatných krajoch, ktoré majú rovnakú vzdelanostnú úroveň. Košický kraj je druhým v poradí. Vzdelanostná úroveň obyvateľov SR rastie vo všetkých krajoch oproti roku 2011,“ uviedla hovorkyňa pre SODB Jasmína Stauder.
Okresy, ktoré sú zároveň sídlom krajského mesta, majú vzdelanostnú hodnotu nad úrovňou celoslovenského priemeru. Avšak iba tri okresy na východe dosahujú hodnotu rovnakú alebo vyššiu ako slovenský priemer. Ide o okresy Košice, Prešov a Humenné. Analýza si všíma aj mobilitu pracovných síl.
„Najvzdelanejšie pracujúce sily priťahujú Košický a Bratislavský kraj. Na druhej strane, najvzdelanejšie pracovné sily utekajú z Prešovského, Žilinského a Trenčianskeho kraja. Bratislavský kraj je špecifický tým, že síce tu prichádzajú osoby s najvyššou vzdelanostnou úrovňou, ale aj odchádzajúci majú vysokú úroveň vzdelania. V skutočnosti jedine Košický a Bratislavský kraj je schopný získať vzdelanejších pracovníkov z iných krajov,“ dodala Stauder.
Výsledky eviduje aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré uviedlo, že hľadá spôsoby vyrovnávania regionálnych rozdielov. Problémové oblasti rieši prostredníctvom Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva (CŽVaP), ktorá vstúpila do platnosti pred dvoma rokmi.
„Treba zdôrazniť, že vládou schválená stratégia je stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva, ktorá reaguje na potrebu zabezpečiť celoživotné vzdelávanie a poradenstvo tam, kde občania majú problém ako jednotlivci alebo tam, kde sa identifikoval systémový nedostatok v oblastiach zručností pre populáciu resp. konkrétne cieľové skupiny,“ uviedla Veronika Proner z odboru komunikácie a marketingu rezortu školstva.
Stratégia obsahuje viac ako 50 opatrení, ktoré majú zvyšovať atraktivitu a kvalitu odborného vzdelávania a prípravy, a zároveň flexibilitu občanov na nové podmienky na trhu práce.
„Nosným cieľom Stratégie CŽVaP je zabezpečiť pre každého občana celoživotný prístup k možnostiam vzdelávať sa, rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie v každom životnom štádiu a s ohľadom na individuálne potreby a okolnosti tak, aby každý mohol realizovať svoj potenciál v osobnom, pracovnom a občianskom živote,“ vysvetlila Proner.