V roku 2018 získala titul majsterky Európy a vyhlásili ju za najúspešnejšiu kickboxerku Slovenska. Vlani sa stala vicemajsterkou sveta a tento rok má 21-ročná Košičanka Alexandra Filipová namierené k ďalším veľkým úspechom.
Svoje vysoké ambície potvrdila aj v rámci bratislavského turnaja Slovak Open zaradeného do svetového kalendára WAKO, keď získala v Bratislave opasok šampiónky v K1 žien do 70 kilogramov a pridala k nemu aj druhé miesto vo fullcontacte.
Rozširuje zbierku úspechov
Už počas tohto víkendu ju čaká ďalšie podujatie Svetového pohára, no vrchol tejto sezóny je naplánovaný až na jeseň.
„Je to tak, všetko moje úsilie smeruje k majstrovstvám Európy. Najlepšie štyri sa totiž kvalifikujú na Svetové hry do amerického Birminghamu. Ja tam však pôjdem samozrejme s tými najvyššími ambíciami a beriem iba prvé či druhé miesto,“ pousmiala sa členka Ladies Victory Clubu Košice.
V priebehu pár rokov sa zaradila medzi absolútnu svetovú špičku a momentálne ju už dokážu uspokojiť iba zlaté medaily. Ich zbierka je čoraz košatejšia a Alexandra Filipová patrí medzi momentálne najúspešnejších športovcov. Úspešná obhajoba pozície laureátky v ankete Športová osobnosť Košíc preto rozhodne neprekvapuje. Aj keď ona sama prijala túto správu s pokorou a rešpektom.
„Táto nominácia ma prekvapila, pretože som nečakala, že budem druhý rok v rade vo výbere najlepších košických športovcov. Ak by som mala porovnať tie dva roky, tak v tom prvom to bolo ťažšie. Nemala som toľko skúseností. Teraz som však skončila druhá na majstrovstvách sveta a to je viac ako Európa. Aj keď ma ešte stále mrzí, že to nebolo zlato,“ priznala pachuť trpkosti, ktorej sa nevie zbaviť už od decembrového šampionátu v tureckej Antalyi. Vo finále mala proti Nórke Vasthelle podľa mnohých navrch, no rozhodcovia to videli inak. „Tak to už v našom športe chodí. Na druhej strane, aspoň mám o motiváciu postarané a s tou súperkou sa ešte určite stretneme.“
Thea Vasthelle však nie je jedinou veľkou rivalkou našej kickboxerky. Na najvyššom fóre sa pravidelne stretáva aj so Srbkou Alexandrou Krstić. Vlani dokázala trojnásobnú majsterku sveta zdolať v rámci Boja o Tatry, v závere roka jej potom podľahla v rámci turnaja šampiónov v srbskom Niši. Ďalší veľký súboj medzi bojovníčkami zo Slovenska a Srbska sa pripravuje už toto leto v metropole východu.
„Veľmi sa na to teším. Pôjde o galavečer, v rámci ktorého proti sebe zabojujú najlepší kickboxeri zo Slovenska a Srbska. V tomto prípade pôjde o súboj bez chráničov a diváci si prídu určite na svoje,“ pozýva Saša na galavečer, ktorý sa uskutoční 19. júna v Spoločenskom pavilóne.
Začínala na koni
Pri pohľade na nekompromisné výkony Alexandry Filipovej v ringu je len ťažké uveriť, že začínala v úplne inom športe a na svet sa dívala z konského chrbta.
„Bolo to tak trochu z trucu,“ usmieva sa košická kickboxerka pri spomienke na svoje športové začiatky. „Osem či deväť rokov som jazdila na koňoch a dospelo to do momentu, kedy som už potrebovala vlastného. Veľmi som po ňom túžila, ale koník dnes nie je lacnou záležitosťou. Zvolila som si teda takú zvláštnu taktiku. Povedala som si, že sa dám na bojový šport a keď ma môj otec uvidí v ringu, tak to vzdá a toho koňa mi konečne kúpi. To sa však nestalo a v telocvični sa mi to zapáčilo.“
Na koňa postupne zabudla, ale po úspechu na ME sa ho predsa len dočkala. „Bol plyšový a teraz ho mám doma v izbe. Pripomína mi to, ako som sa k tomuto športu vôbec dostala,“ vraví s úsmevom bojovníčka, ktorá už na svoj sen o koníkovi zabudla a od svojich najbližších teraz požaduje oveľa skromnejšie odmeny.
Tortové odmeny závislé od lesku cenných kovov
„Priznám sa, že som veľký jedák a po súťažiach sa preto teším hlavne nad dobré jedlo. Vymyslela som si zvláštnu prémiu a moje okolie s ňou súhlasilo. Za prvé miesto mám teda trojposchodovú tortu, za druhé dvojposchodovú a za tretie len takú placatú platňu,“ prezrádza zaujímavú motivačnú stupnicu.
Na svoje súťažné vystúpenia sa pripravuje spoločne s ďalšou mimoriadne úspešnou košickou kickboxerkou Luciou Cmárovou. Tá je v klube Ladies Victory Club jej oficiálnou trénerkou.
„Určite si pomáhame navzájom a nie raz sa už stalo, že trénerkou nebola iba ona mne, ale ja som jej to podobne vrátila počas jej zápasu. Dobre sa poznáme a vieme si teda poradiť, dokážeme vycítiť, čo tá druhá potrebuje,“ vysvetľuje Alexandra Filipová, ktorá priznáva, že so svojou trénerkou sa bijú neustále. Pravda, v rámci súťažného ringu sa našťastie stretnúť nemôžu.
„Sme totiž iné váhové kategórie. Ja som skôr silovejší typ, Lucka má však vynikajúcu techniku. Vzhľadom na svoju váhu by som zrejme vyhrala, ale tou jej technikou by ma mohla pokojne prekvapiť. V tomto športe rozhoduje neraz jediný dobre prevedený úder a potom si to už viete takticky postrážiť.“
Monokle ako turnajové dôkazy
Okrem tréningovej a podpornej funkcie má Lucia Cmárová ešte jednu zaujímavú rolu – dokumentačnú.
„Lucka mi poctivo fotí moje monokle,“ smeje sa Saša. „Z tých fotiek s mojimi fialovými očami by mohla pokojne naplniť jeden album. Vyfarbená a s napuchnutým okom sa totiž vraciam prakticky z každého turnaja. To je môj dokaz, že som niekde bola.“
Nezabúda na vzdelanie
Krvou podliate oči určite vzbudzujú aj pozornosť medzi jej učiteľmi a spolužiakmi. Alexandra Filipová je totiž študentkou druhého ročníka ekonómie v Prahe. Vnímajú jej profesori športové úspechy a dokážu ich oceniť pri známkovaní?
„Väčšina z nich asi ani nevie, že som kickboxerkou. Ja o tom totiž veľmi nahlas nehovorím a chcem, aby ma brali ako normálnu študentku,“ konštatuje sympatická Košičanka, ktorá pripisuje štúdiu rovnakú dôležitosť ako športu. Sama totiž dobre vie, že každá kariéra sa raz skončí a potrebné je preto myslieť aj na zadné vrátka. „Ideálne by bolo, ak by som vedela spojiť svoj odbor so športom. To je však ešte ďaleko a zatiaľ sa hľadám. Škola ma však naozaj baví a šport je môj život. Uvidíme teda, či sa pre mňa nájde nejaký „dream job“.
Autor: KOŠICE ONLINE