Pre dlhoročného slovenského reprezentanta v ultramaratóne Slavomíra Lindvaia sa po zrušení pretekov v Paraguaji črtala šanca na záchranu sezóny v podobe účasti na Medzinárodných majstrovstvách Švédska v behu na 24 hodín v meste Växjö.
Ani táto možnosť však napokon 49-ročnému bežcovi klubu Povodia Hornádu a Bodrogu Titus Labaš Košice nevyšla. Preteky plánované na dni 12. a 13. decembra boli totiž zrušené.
„O zrušení týchto pretekov som sa dozvedel 15. októbra z e-mailu od organizátorov. Dôvodom bola pretrvávajúca epidémia koronavírusu. Táto informácia ma dosť znechutila, nakoľko išlo už o druhé zrušené podujatie, na ktoré som sa pripravoval v tejto sezóne,“ hovorí Slavomír Lindvai, ktorý pociťoval solídnu formu. V rámci prípravy na Växjö absolvoval v októbri Medzinárodný maratón mieru. „Čas 3:06 mi dával celkom slušné vyhliadky na švédsku 24-hodinkovu. Po zrušení pretekov nastala v mojom podpornom tíme dilema, či to nemáme tento rok úplne zabaliť.“
V tom sa však objavila posledná možnosť na záchranu bežeckého roka 2020 – atraktívne preteky TransMartinik na ostrove v Karibskom mori.
„Malo ísť o beh s dĺžkou 134 kilometrov naprieč ostrovom Martinik. Takéto preteky ma samozrejme lákali a pomocnú ruku mi podala aj slovenská modelka Magdaléna Miklovičová, ktorá na tomto ostrove žije. Popri modelingu sa venuje aj ultrabehom a práve ona mi poskytla informácie o tomto podujatí a komunikovala s organizátormi. Predbežne sme mali rezervované už aj letenky pre päťčlenný tím a všetko smerovalo k tomu, že tam absolvujem 5. decembra štart zaujímavých pretekov. V mojom prípade však tento rok platí - do tretice všetko najhoršie,“ povzdychol si Lindvai.
Podobne ako podujatia v Paraguaji a Švédsku, aj beh na Martiniku bol totiž napokon zrušený z obáv zo šírenia choroby COVID 19.
„Bohužiaľ s tým nenarobíme nič. Musím sa zmieriť s tým, že zdravie je prvoradé a súčasná situácia športu nepraje. Mrzí ma len to, že celoročná príprava vyšla na zmar. Okrem košického maratónu som sa tento rok nezúčastnil žiadnych pretekov a to sa mi stalo iba jediný raz – v roku 1996. Po takejto nemastnej-neslanej sezóne to bude teraz s motiváciou ťažké. Oprieť sa však našťastie môžem o pomoc zo strany mojich podporovateľov Jána Andráša, Miroslava Labaša, Mariána Miščíka a obce Malá Ida. Poviem úprimne, nebyť ich podpory, tak by som sa už na to možno vykašľal. Takto stále verím v zlepšenie situácie a budúca sezóna mi to snáď všetko vynahradí,“ uzavrel pre košiceonline.sk ultramaratónec Slavomír Lindvai.