So svojimi nástrojmi je v rámci Slovenska jedinečný.
Citara, ninera, tárogató či gajdice – aj na takýchto historických nástrojoch hrá rodený Košičan Marcel Kováts. Na väčšine z nich sa naučil hrať celkom sám. Základy však pochytil ešte v hudobnej škole. Ako dieťa začínal na zobcovej flaute a klarinete, neskôr prišli na rad originálnejšie nástroje.
„Najprv som hral v rodine pre zábavu, potom som sa dostal ako šestnásťročný k folklóru, a trošku neskôr k dobovej muzike, k renesancii a stredoveku. Hrám aj na autentických alebo archaických nástrojoch, sú to rôzne krumhorny alebo krivé píšťaly, gajdice, šalmaje. Stále som chcel robiť niečo, čo je originálne, čo nikto iný nerobí, takže takto som sa k tomu dostal,“ opísal svoje začiatky muzikant Marcel Kováts.
Na historických nástrojoch hrá zhruba od 18 rokov. Preradil, že na Slovensku konkurenciu nemá. I keď sú tu veľmi dobrí gajdoši, väčšinou však hrajú folklórnu muziku. Slovenských nineristov nepozná a ostatné kapely, ktoré sa zameriavajú na historickú hudbu, hrajú skôr na flaute, lutne či sláčikových nástrojoch. Marcel Kováts sa preto môže pýšiť tým, že je na Slovensku so svojimi nástrojmi jedinečný.
Nejde však o originály. Tie by mali aj 500 – 600 rokov. Ako uviedol Kováts, sú to repliky, ktoré už v dnešnej dobe vyrobí každý dobrý majster. Ide predovšetkým o črevové struny, ktoré sú veľmi háklivé na vlhkosť a teplotu. S klasickými nástrojmi si nie sú vôbec podobné. Práve naopak, majú zvláštne hmaty, ktoré si musí človek osvojiť väčšinou na vlastnú päsť. Na Slovensku je totiž veľmi málo ľudí, ktorí to ovládajú. A svoje techniky neradi prezrádzajú.
„Každý začiatok je ťažký, ale nie je to také zložité, ako sa to vidí na prvý raz,“ povedal s úsmevom košický muzikant, ktorý hrá predovšetkým v rôznych divadelných inscenáciách. Väčšinou ide o rozprávky alebo literárne hudobné pásma pre mládež.
Poznajú ich aj v zahraničí
Okrem toho však robí aj vlastné vystúpenia s dobovou muzikou na hradoch či zámkoch. A to nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku, Rumunsku, Rakúsku či Belgicku. So svojou priateľkou Erzsébet Balog vystupujú pod názvom Patria Music.
„Patria znamená domovinu, takže hráme predovšetkým zo stredovekých a renesančných zborníkov a spevníkov, ktoré pochádzajú z územia Slovenska. Jeden z najznámejších je Levočský pestrý zborník, ale hráme aj z bratislavských, prešporských alebo trnavských zborníkov. Takisto hráme aj zo zborníkov pochádzajúcich z Maďarska alebo zo Sedmohradska či Talianska, Francúzska, Anglicka, Poľska i Nizozemska,“ uviedol Kováts.
Ako ďalej doplnil, niektoré z nich sú už štylizované tak, aby sa z nich dalo hrať aj na moderných nástrojoch. Tie historické však majú svoje čaro. Podľa Kovátsa je stredoveký hudobný nástroj ninera jediný, kde môže muzikant aj hrať melódiu, aj rytmicky sám seba doprevádzať. Je to sláčikový nástroj, ale namiesto sláčika má kotúč.
Ďalší stredoveký hudobný nástroj, ktorý Marcel Kováts ovláda, je bicí gardón. Ide o prechod medzi bubnom a kontrabasom či basou. Podľa muzikanta tento nástroj vyzerá ako basa, ale sláčik k nemu nie je. Namiesto toho sa používa palica a nástroj je naladený len na jeden jediný tón.
„Sú dôkazy na to, že tento nástroj sa všeobecne používal v Európe, ale v takej podobe to dodnes žije medzi maďarskou menšinou Čango, ktorá žije už prakticky severovýchodne od Karpát,“ poznamenal Kováts a doplnil, že najbližšie ho východniari môžu vidieť na Košickom hrade 15. – 16. júla.
Autorka: LEA HEILOVÁ