V mnohých stredovekých a ranonovovekých mestách v rámci Uhorska, ale aj v českých a nemeckých lokalitách, pôsobili takzvaní beutelschneideri, teda doslova odrezávači mešcov. Vyskytovali sa často na miestach, kde sa stretávalo množstvo ľudí, či už to boli pravidelné týždenné trhy, jarmoky, ale aj procesie, alebo iné formy spoločenských udalostí. V tomto období boli takým fenoménom, že sa im venovala aj odborná literatúra. V roku 1627 vyšla kniha Françoisa de Calviho pod názvom Beutelschneider /Oder Neue/ warhaffte/ vnd eigentliche Beschreibung Der Diebs Historien, Odrezávač mešcov, alebo nový pravdivý a skutočný opis dejín zlodejov.
Mešce vyrábané meškármi, ktorí pôsobili aj v Košiciach, často slúžili ako dnes naše peňaženky, okrem peňazí sa v nich mohli nachádzať aj vzácne drobné predmety ako retiazky a prstene. Odrezávači vedeli v dave ľudí šikovne obeti odrezať mešec, ktorý mala pripnutý na opasku, ale nepohrdli ani kusom súkna či inými krádežami. Šikovne vedeli okradnúť mešťana či predavača na trhu, ktorým brali okrem iného aj ovocie či iné komodity.
Dnes by sme ich vedeli stotožniť s vreckármi, ktorí na svoje krádeže takisto využívajú zhluk ľudí a tlačenice, a preto boli často postrachom obyvateľov miest či návštevníkov verejných zhromaždení. V priebehu 16. a 17. storočia vyčíňali aj v Košiciach, pričom prvý známy prípad je doložený k roku 1569. Vtedy bol uväznený akýsi Lukáš z Kamenice pri Užhorode, pretože na trhu odrezal nejakej žene mešec. Napokon, potom ako odprisahal, že už sa ničoho takého v budúcnosti nedopustí, dostal milosť a bol prepustený na slobodu. Inak by ho čakala šibenica.
V roku 1593 bola vyšetrovaná skupina štyroch zlodejov, menovite Ján, Gašpar, Peter a Vavrinec, ktorí sa okrem iných krádeží a podvodov živili tým, že na košickom trhu odrezávali mešce. Okradli však viacej ľudí, a to nielen v Košiciach. Po dolapení sa podrobili tortúre a priznali mnohé detaily z ich zlodejského života, napríklad, že takto pôsobili už rok a pol, že na trhoch odrezávali aj súkno, a tiež mená svojich komplicov, ktorým ukradnuté veci predávali. O treste pre túto podarenú štvoricu sa, bohužiaľ, nedozvedáme nič, pravdepodobne však obišli s telesným a potupným trestom a vypovedaním z mesta.
Iný delikvent, Vavrinec Warga z Nemeckej Poruby (dnes Poruba pod Vihorlatom) bol v roku 1592 zadržaný po tom, ako na trhu niekomu odrezal mešec. Našli u neho aj kratší nôž, podľa jeho výpovede mu ho dal nejaký muž z mestečka Göncz. Za trest bol verejne zbitý a vypovedaný z mesta.
Ďalší zaznamenaný prípad sa stal v roku 1615, kedy Ján Lipták niekoľkým ľuďom na jarmoku odrezal mešec a ukradol peniaze. Pri vyšetrovaní všetko poprel, usvedčili ho však svedkovia. Hrozil mu ťažší trest, avšak s prihliadnutím na jeho mladosť bol iba metlami zbitý na pranieri a vypovedaný z mesta s tým, že sa tu už nemá vrátiť.
Ako vidieť, mladosť bola často poľahčujúcou okolnosťou pri súdení delikventov. Všetci spomínaní košickí „beutelschneideri,“ aj keď nepochádzali z Košíc, boli mladí muži, takže pred tvrdým trestom ich okrem iného zachránila práve mladosť, prípadne príhovory príbuzných a známych.
Autor: PhDr. Richard Papáč