Celkovo putovali cez 16 krajín a hranice prekročili až 28-krát. Zachránili psíka, ustáli každú búrku a zjedli 1560 tyčiniek.
Dlhých sedem mesiacov putovali Anna a Matúš Lašanovci pešo horami Európy. Po vlastných prešli od Balkánu až po Atlantik a Rádio Košice ich celú trasu pravidelne mapovalo vo svojom vysielaní. Vďaka telefonátom mohli poslucháči a fanúšikovia aspoň sprostredkovane sledovať dobrodružstvo dvoch cestovateľov.
Lašanovci prešli dokopy 6330 km a nastúpali cez 274-tisíc výškových metrov. Do cieľa v Cabo Fisterra dorazili 23. novembra a na cestách boli presne 222 dní. Čo presne cestovateľom dala posledná skúsenosť, ukáže až čas:
„Na predchádzajúcich cestách sme sa naučili, že nám to dôjde až neskôr, čo presne nám tá cesta dala. Ukáže to čas. No cieľom je byť aj na konci každého dňa šťastný, a to sa podarilo,“ prezradil v prvom rozhovore po návrate v Rádiu Košice východniar Matúš Lašan.
Zaujímavé štatistiky
Priemerná denná vzdialenosť, ktorú cestovatelia prekonali, bola 32,46 km. Počas putovania zažili aj takmer 15 hodín iba na nohách, čo bol ich najdlhší deň. Najvyšší bod, ktorý na svojej trase dosiahli, bol rakúsky Wildgrat vo výške 2971 m n. m. Spotrebovali dokopy 12 tričiek, 10 párov topánok a bez sprchy museli najdlhšie vydržať 8 dní. Hranice prekročili až 28-krát, nie vždy to bolo ideálne. Potrápilo ich aj počasie, najhoršie boli búrky, no záver to všetko vykompenzoval:
„Mne sa páčilo, že posledný deň malo intenzívne pršať, ale nevieme, akým zázrakom vyšlo slnko, takže to bola príjemná zmena po predchádzajúcich apokalyptických dňoch. Prišli sme do cieľa, objali sme sa, ponatriasali ruksakmi a pre okolitých ľudí asi vyzerali zvláštne, ale boli sme tam! Dali sme si pivo a potom prišla tá realita. Fotka, sociálne siete a podobne,“ hovorí s úsmevom Matúš.
Lašanovci prešli 16 krajín. Po fyzickej stránke sa najviac vytrápili v Pyrenejach, bol to rovnako náročný terén ako v Alpách. Publikovali cez 200 fotiek a viac ako 1000 príbehov. Niekedy im práve kontakt so svetom cez sociálne siete zaberal viac času ako samotné putovanie. Doslova si na to museli zobrať „deň voľna“. Možnosť mať prístup k internetu, ktorý cestovateľom často pomohol pri mapovaní trás, ocenili. Prefiltrované fotografie a „tisícky hashtagov“ by sme však hľadali márne.
„Našou filozofiou je, že veľmi radi ukazujeme krajinu, ktorou prechádzame a keď o nej zistíme aj niečo nové, čo nás baví, radi to pridáme. Je to menej o nás. Viem, že je to možno o nás, ale nie sme fanúšikmi cestovateľských fotiek, kde pre človeka, ktorý sa fotí, ani nevidíte, kde vlastne je. A to nie je náš štýl.“
Prvá žena, tretí muž a zachránený psík
Vyzerá to tak, že prvou ženou, ktorá prešla Európu takýmto horským spôsobom, je Anna, ktorá o ceste hovorí ako o vášni.
„Nevieme určite, či som ja tretí muž, vyzerá, že áno, ale Anna je prvou ženou, ktorá prešla Európu takto – horským spôsobom. Je proste najlepšia, hovorím jej zo žartu First lady,“ dodáva Matúš s úsmevom, ktorý tento cieľ dosiahol ako tretí muž na svete.
Pri prechode Albánskom si v priekope všimli malého psíka. Šteniatko sa rozhodli zachrániť.
„Bolo nám ho veľmi ľúto, nechceli sme ho nechať len tak tam zomrieť. Musím povedať, že ho Anna prenášala cez hory, dali sme si ho do ruksaku a vyliezol s nami asi do 2500 m. n. m. Bol to poriadny čertík, počas chodenia spal, ale v noci nám dal zabrať. V Čiernej Hore máme veľa priateľov, takže nám pomohli, vybavili sme aj očkovania a papiere a dnes je psík v Poľsku u Anniných rodičov na farme a má sa super. Dali sme mu meno TYRA, je to spojitosť s našou trasou. Základ našej trasy je TEAR (TRANS-EUROPEAN ALPINE ROUTE), z toho vzniklo pomenovanie „TYRA“, a tak jej hovoríme.“
Zvierat, ktoré ich sprevádzali počas cesty, bolo neúrekom. Kravy, pred ktorými zachraňovali stan, medvede na miestach, kde by ste ich nečakali, kone, ktoré nebudú čakať, kým sa turisti napijú, ale aj salamandry, ktoré cestovateľov sprevádzali počas celej trasy. Tých bolo najviac, nedokázali ich ani len spočítať. Raz to skúšali a po čísle 80 to vzdali.
Dobrá výbava je na takejto dlhej trase mimoriadne dôležitá. „Napríklad stan prežil úplne všetko, klobúk dole. Bol s nami aj na Islande a on prežil aj túto trasu a búrky, ktorých nebolo málo. Dôležité je mať vždy nejaký svoj komfort, nie je to dom, ale chráni ťa to. Netečie ti tam, chráni. To isté platí aj pri výbave, nesmie vám byť chladno, nesmiete mať v topánkach mokro.“
Keďže na cestách boli viac ako sedem mesiacov, zažili naozaj takmer všetko. Dobré jedlo si dopriali, keď si uvedomili, že mali narodeniny.
„Zabudli sme na ne, lebo sme ani nevedeli, aký je dátum. Došlo nám to neskôr. Oslávili sme to však dodatočne dobrým jedlým,“ smeje sa Matúš pri spomienke na to, že im na cestách plynul čas úplne inak. Cestovatelia si viedli aj štatistiky, dnes už vieme, že zjedli 1560 tyčiniek, 49 kg syra, takmer 35 kg kuskusu a najdlhší interval medzi nákupmi bol 6 dní.
Lašanovci si nevyhnutné veci potrebné na zvládnutie trasy nechávajú posielať do vopred vytipovaných lokalít. Väčšinou sú to miesta, ktorými prechádzajú a na trase majú aj niekoho známeho, ku komu mohol malý balík prísť.
„Prvý nám prišiel do Čiernej Hory, tam máme kamarátov, ďalší do Chorvátska, potom Švajčiarsko a posledný bol Katalánsko. Raz sme to zvládli vyriešiť aj po ceste. Celkovo sme zničili 5 párov topánok.“
Ďalší turisti a ponuka na sobáš
Najvtipnejšie zážitky si prinášajú asi z Balkánu, kde okrem obrovskej pohostinnosti miestnych ľudí padla aj ponuka na sobáš – pre Matúša. V Macedónsku im colník neveril, že sa peši chystajú až do Španielska. V Lichtenštajnsku boli len deň a na ľudí tam nemali šťastie. Paradoxne, práve to ich naštartovalo.
„Keď chcete chaty, choďte do Švajčiarska, povedal nám majiteľ chaty, ktorá bola aj s reštauráciou a my sme sa potrebovali len na chvíľu skryť pred zlým počasím. Tak sme išli. Najviac turistov sme stretli na diaľkovej trase Via Alpina, to bolo fajn. Asi najpríjemnejšie a najnečakávanejšie stretnutie sme mali v Španielsku. Bol to Antoan, ktorý išiel našu trasu podobným štýlom, akurát on začínal v Grécku. Potom sa nejako napojil na nás. Vôbec sme o ňom nevedeli, on o nás áno. Kráčali sme spolu dva dni a bolo to super, rozoberali sme všetky krajiny a momenty.“
O ďalšej ceste ešte nechcú hovoriť, ale zoznam majú dlhý a vysnívaných destinácií je celkom dosť. Od Himalájí až po Ameriku. Všetko ale závisí od mnohých faktorov, aj finančných. S podporou Rádia Košice však môžu rátať aj do budúcna, poslucháči sa môžu tešiť.
„Ďakujeme za všetky rozhovory a vašu podporu,“ uzavrel Matúš Lašan, ktorý si už v týchto dňoch opäť obliekol biely plášť a pri ošetrovaní už v mysli plánuje ďalšiu cestu, po večeroch pracuje na novej knihe. Celý rozhovor si môžete vypočuť aj vo vašej podcastovej aplikácii – relácia Na východe niečo nové.