Na Slovensko by v dohľadnom čase mala prísť rumunská firma, ktorá otvorí závod na spracovanie plastových fliaš a mixovaných plastov.
Viac recyklovať a menej skládkovať – to je vízia ministerstva životného prostredia (MŽP), ktoré tvrdí, že miera recyklácie na Slovensku je podpriemerná. Od nového roka preto rezort zaviedol spoplatňovanie plastových tašiek v obchodoch. Teraz chce motivovať ľudí k vyššiemu triedeniu komunálneho odpadu finančnými výhodami. Mnohí však zastávajú názor, že k zvýšeniu recyklácie, a naopak k zníženiu čiernych skládok, by dopomohol výkup PET fliaš.
„Aj tu by si ľudia zvykli odpad separovať keby boli motivovaní. Napríklad vytvorením motivačného systému výkupu PET fliaš a plechoviek od piva. Tak ako je to napríklad v Nemecku, alebo dokonca v Chorvátsku. O škandinávskych krajinách nehovoriac. Doposiaľ som počúval len dôvody prečo sa to nedá,“ myslí si Košičan Ivan.
Téma o vykupovaní plastových fliaš na Slovensku nie je žiadnou novinkou. Envirorezort o zálohovaní uvažoval ešte pred desiatimi rokmi. Avšak ku kladnému rozhodnutiu doposiaľ nedospel. Nepomohli ani príklady krajín, kde sa takému systému už dlhé roky darí. Najnovšie však prišiel rezort s alternatívou.
„Na Slovensko sa podarilo priviesť investora, skupinu Green Group, jeden z veľkých pojmov v oblasti obehovej ekonomiky. Investor bez štátnej pomoci plánuje otvoriť závod na spracovanie plastových fliaš a mixovaných plastov, v maximálnej možnej miere zo Slovenska, s kapacitou 30-tisíc ton ročne, zamestnať chce do sto ľudí. Za pozornosť stojí fakt, že odpad nerecykluje, ale vyrába z neho výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Teda z plastovej fľaše napríklad vyrába komponenty pre automobilky,“ informoval hovorca MŽP Tomáš Ferenčák.
Do ktorého slovenského mesta nakoniec rumunská firma príde, hovorca konkretizovať nevedel. Podľa dostupných informácií by sa však prevádzka mala spustiť už koncom septembra. Firma by tu mala preinvestovať 8,5 milióna eur.
ZMOS: Potrebný je audit
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sú PET fľaše iba zlomkom problému odpadového hospodárstva na Slovensku. Pozerať sa na to treba komplexne – ako vo vzťahu ku každej odpadovej položke, tak k podpore a rozvoju separácie, a napokon aj k likvidácii čiernych skládok.
„Jedna vec je výkup PET fliaš, druhá vec je napríklad inštalácia, čo najväčšieho počtu odpadkových košov alebo kontajnerov práve na plasty. To znamená, že dnes má skôr význam urobiť si veľký audit alebo porovnať si, aké sú už podmienky, ako sme celkovo postúpili k tomuto druhu surovín. A zároveň si pozrieť aj to, akým spôsobom sa dnes zberajú PET fľaše napríklad na zberných dvoroch a do akej miery tvoria pomer v rámci čiernych skládok. To znamená, že tu sa ukazuje dôležitá vec, že treba vnímať všetky suroviny a odpad komplexne v rámci všetkých jednotlivých jeho častí,“ zhodnotil hovorca ZMOSu Michal Kaliňák.
Podobný problém bol podľa neho v minulosti s pneumatikami. Dnes sa ale ukazuje, že práve pneumatiky boli jedným z odpadov, ktorý tvoril výraznú časť popri strednom odpade v rámci čiernych skládok. Ako ďalej upozornil Kaliňák, dnes už máme preukázateľne skúsenosti s tým, že ak sa zavádza nový spôsob zberu pneumatík na zberných dvoroch, tak o to menej tvoria priestor alebo časť odpadu, ktorý vzniká na čiernych skládkach.
Podľa hovorkyne košickej spoločnosti KOSIT Silvie Karolyiovej všetky odpady a obaly nie sú vhodné na recykláciu. Spoločnosť preto investuje do rôznych environmentálnych projektov a zhodnocuje odpad nielen materiálovo, ale aj energeticky. Zužitkuje tak jeho všetok potenciál v porovnaní so skládkami odpadov.
KOSIT: preplnené kontajneroviská riešime operatívne
Ako informovalo MŽP, na Slovensku bolo za rok 2016 uvedených na trh okolo 120-tisíc ton plastových obalov. Vytriediť sa pritom podarilo len 69-tisíc ton. Podľa obyvateľov Košíc by k zvýšeniu recyklácie dopomohlo aj to, keby KOSIT rozmiestnil viac kontajnerov na triedený odpad v meste a častejšie by kontajnery aj vyprázdňoval.
„U nás v okolí je kontajner len na papier a na plasty, aj to po jednom kuse. Hlavne, že kontajnerov na zmiešaný odpad tu máme deväť a samozrejme pravdou je aj to, že veľakrát do kontajnera na papier vyhodia ľudia čokoľvek,“ posťažovala sa čitateľka Barbora.
Podľa Karolyiovej do nádoby na papier určite nepatria obaly od vajec a znečistený papier. „Obal od vajec je už toľkokrát recyklovaný, že sa nedá znova využiť. Mastný alebo znečistený papier, napríklad potravinami, nie je vhodný pri výrobe nového papiera. Papier musí spĺňať všeobecné hygienické požiadavky, aby negatívne neovplyvnil výrobný proces.“
Pri recyklovaní plastov, treba nádoby pred vyhodením najprv vypláchnuť. Kelímky od jogurtov nie, tie sa zhodnotia výrobou energie. Aby sa do kontajnera vošlo čo najviac plastových obalov, Karolyiová upozorňuje na nutnosť stláčania obalov. Ak je kontajner predsa len preplnený, občania môžu zavolať na Bezplatnú zelenú linku.
„Častejšie sa rieši situácia, ak sú nádoby preplnené a kontajnerovisko znečistené operatívne. Pri takýchto podnetoch sa vo väčšine prípadoch ukáže, že odpad nebol minimalizovaný, alebo nádoba bola preplnená okrem triedeného zberu aj zmesovým komunálnym odpadom, ktorý tam nepatrí,“ vysvetlila hovorkyňa KOISTu a dodala, že zároveň je potrebné využívať všetky zberné nádoby v okolí, ktoré sú menej naplnené. Vyhneme sa tak vraj možnému neporiadku a nákladnejším zmenám v harmonogramoch.
Autorka: LEA HEILOVÁ