Prvým chodom bolo vajíčko.
Počas Veľkonočnej nedele, ktorá sa inak nazýva aj Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania, sa v kostoloch svätili a stále svätia jedlá. Tie sa pripravovali ešte deň predtým – na Bielu sobotu.
„Veľká noc je pohyblivý sviatok, ktorý sa slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti a preto sa aj jej termín medzi rokmi môže líšiť o viac ako mesiac, v závislosti od toho, kedy prebehne spln. Pre niekoho sú veľkonočné sviatky najmä dňom pracovného voľna, pre Židov je to obdobie pesach alebo sviatok nekvasených chlebov,“ uviedla etnologička z Východoslovenského múzea v Košiciach Ľudmila Mitrová.
Dodáva, že keď to zhrnieme, je to jarné obdobie, ktoré je plné zvykov. V minulosti to bolo obdobie spojené s agrárno-prosperitnými praktikami, kedy kvalitu života výrazne ovplyvňovala úroda počas nadchádzajúceho roka.
Stolovanie v nedeľu bolo podobné ako na Vianoce. Používal sa biely obrus a prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil všetkým a spolu ho zjedli.
„Keď niekomu počas roka bolo ťažko, napríklad ho zmátal Svetlonos, tak mali myslieť na to, s kým toto vajíčko jedli a zlé sily mali údajne stratiť moc. Čo je zaujímavé a menej známe, že v minulosti sa na hroby nosili vajíčka ako vyjadrenie vďaky za pomoc mŕtvym predkom s úrodou a ako symbol znovuzrodenia,“ vysvetlila etnologička.