V predchádzajúcom článku sme si priblížili mesto Košice obkolesené mestskými hradbami v 16. storočí a dnes nadviažame článkom, ktorý na základe zmienok v archívnych prameňoch zachytáva situáciu v dolnom košickom predmestí. To bolo situované južne od opevneného mesta.
Predmestia obopínali mesto Košice z južnej, západnej a severnej strany. Na dolnom predmestí, južne od mesta jestvovali Ludmanova Ves a Špitálska ulica, cez ktoré viedla krajinská cesta pôvodne z mesta od Dolnej brány smerom na juh až do niekdajšieho hlavného mesta krajiny – Budína.
Z východnej strany hradieb sa nachádzala rieka Hornád a jej početné meandre, takže osídlenie v týchto miestach je len ťažko predstaviteľné. Územie južne od mesta však vďaka rovinatému priestoru ponúkalo možnosti jednak na výstavbu obydlí, ale tiež na hospodárske využitie.
Nachádzali sa tam majere, záhrady a pozemky košických mešťanov. Juhovýchodne od mesta v blízkosti Mlynského potoka /náhonu/ jestvoval bezpečne už v poslednej štvrtine 16. storočia tzv. Cisársky mlyn /molendinum caesarium/, v ktorom sa uchovával a spracovával pušný prach a neskoršie tu fungoval aj hostinec. Práve tento objekt sa stal v roku 1599 obeťou výbuchu a následného požiaru, pri ktorom zahynuli desiatky ľudí.
Pri ramene Hornádu východne od mestských hradieb jestvovali tri mlyny, ktoré spravovalo mesto. Najjužnejší z nich sa nazýval Dolný mlyn, pričom v jeho blízkosti boli neskoršie aj kúpele. Na spomínanej Špitálskej ulici jestvoval už od stredoveku mestský špitál s Kostolom svätého Ducha. Niekde na konci tejto ulice bola kamenná brána /keö kapu/, ktorú príležitostne zmieňujú písomné pramene z tohto obdobia. Či už išlo o prírodný výtvor v podobe masívneho kameňa v tvare brány, alebo stavbu vytvorenú človekom, dnes nevieme.
Na dolnom predmestí, v susedstve meštianskych záhrad pred Dolnou bránou stál mestský výčap piva. V niektorých prípadoch nezostávalo len pri popíjaní, občas sa v blízkosti tohto hostinca vyskytovali ženy, ktoré sa stýkali s popíjajúcimi vojakmi. Kdesi pri výčape možno lokalizovať aj stínadlo, teda tzv. kőpffstock. Bolo to ústne pomenovanie miesta, zrejme krížnych ciest, ktoré od 17. storočia slúžilo na exekúcie sťatím mečom.
Južnejšie od predmestia, nad krajinskou cestou smerom do Barce na miernej vyvýšenine s kameňolomom stálo mestské popravisko so šibenicou. V prameňoch sa Šibeničný kopec /Mons patibuli/ spomínal už v roku 1400. Severnejšie od popraviska jestvovala Šafránová záhrada, ktorá sa stala známejšou až v období 18. a 19. storočia.
Azda prvá známa zmienka ju spomína v roku 1518 ako zaffran gartens a v jej susedstve bola dokonca „včelia záhrada“ /byngartens/, teda sa tam pravdepodobne pod patronátom mesta chovali včely. Juhozápadne od mesta sa stretávame s lokalitou zvanou Binderova Ves /Bindersdorf/. Ako zistil košický historik Drahoslav Magdoško, názov nepochádza od zamestnania obyvateľov, t. j. debnári, ale podľa mešťana, ktorý tu ešte v stredoveku vlastnil majetky a tak táto lokalita, ktorá sa medzičasom ďalej vyvíjala, dostala svoje pomenovanie.
Pri dnešnej Moldavskej ceste sa nachádzala lokalita Tábor spomínaná koncom 16. storočia. Vieme, že už v 17. storočí bola osídlená cigánskym obyvateľstvom. Na ďalších uvoľnených plochách v rámci predmestia v nasledujúcich storočiach postupne vznikali nové objekty, ktoré plnili vojenské, spoločenské, ale aj praktické úlohy v rámci mestských a krajinských potrieb.
Máme na mysli napríklad citadelu, hostinec U zeleného stromu, ale tiež Mestský cintorín svätého Jána Nepomuckého. Takisto postupne pribúdali nové ulice a voľné plochy, na mieste pozemkov sa zapĺňali domami a hospodárskymi stavbami.
Autor: Richard Papáč / HistoricKE