Dovtedy požaduje otvorenie Hormuzského prielivu.
Izrael aj Irán aj počas dnešnej noci pokračovali v útokoch. Opätovne ohrozené bolo aj predmestie libanonského hlavného mesta Bejrút, ktoré sú baštou militantného hnutia Hizballáh. Na rozdiel od predošlých útokov armáda nevydala žiadne výzvy na evakuáciu. Ostreľovaný bol aj Teherán. Irán naopak útočil na Izrael a jeho americké vojenské zariadenia, zasiahli Spojené arabské emiráty, Katar, Kuvajt a Bahrajn. Iránske revolučné gardy tvrdia, že útočili naprieč Perzským zálivom raketami dlhého a stredného doletu, ako aj dronmi.
Kuvajt vyhlásil, že iránske drony zostrelil. V Dubaji spustili letecký poplach, avšak svedkovia nehlásili žiadnu aktivitu protivzdušnej obrany. Sirény zneli v Tel Avive a na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Pri útokoch neboli zaznamenané žiadne obete ani škody.
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok (26.3.) vyhlásil, že vojenské operácie Spojených štátov proti Iránu prebiehajú výrazne rýchlejšie, ako bolo plánované. Americká vyslanec Steve Witkoff avizoval, že Teherán vysiela „jasné náznaky“ o uzavretí dohody.
„Odhadovali sme, že dosiahnutie našej misie bude trvať približne štyri až šesť týždňov. Po 26 dňoch sme mimoriadne vopred oproti plánu,“ povedal Trump na prvom zasadnutí svojho kabinetu od začiatku konfliktu.
Witkoff na zasadnutí potvrdil, že Washington poslal Teheránu prostredníctvom pakistanskej vlády 15-bodový plán. Následne podľa neho došlo k rozhovorom s Iránom, ktorých obsah by mal zostať dôverný:
„Uvidíme, kam to povedie a či dokážeme Irán presvedčiť, že toto je zlomový bod, a pre nich neexistujú dobré alternatívy okrem smrti a deštrukcie. Máme jasné náznaky, že je to možné.“
Irán už údajne zaslal USA aj odpoveď na 15-bodový plán ukončenia vojny, a to prostredníctvom nemenovaných sprostredkovateľov. Podľa tohto zdroja žiada Irán ukončenie všetkých bojových operácií na všetkých frontoch, teda aj v Libanone či v Iraku. Okrem toho by mali USA a Izrael zastaviť cielené zabíjanie. Teherán tiež požaduje záruky, ktoré by mali zabrániť opätovnej vojne. Analytici uvádzajú, že je nepravdepodobné, aby Amerika súhlasila s dvoma ďalšími iránskymi požiadavkami.
Americký prezident Donald Trump taktiež nariadil odložiť útoky proti iránskym elektrárňam a energetickej infraštruktúre až do 6. apríla 20.00 hod. východoamerického času. Šéf Bieleho domu dovtedy požaduje otvorenie Hormuzského prielivu. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v súvislosti s dodávkami ropy uviedol, že je v záujme všetkých krajín skupiny G7, aby vyvíjali tlak na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, ktorý aktuálne blokuje Irán. Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko a Taliansko ako zvyšní členovia G7 vo štvrtok signalizovali nádej v diplomatické riešenie situácie v Iráne.
Zdroj: TASR