Jeho vyjadrenie je však v rozpore s krokmi vlády, ktorá do regiónu vysiela ďalšie lode a vojakov.
Izraelská armáda dnes v skorých ranných hodinách zaútočila na libanonskú metropolu Bejrút, kde naďalej cieli na militantné hnutie Hizballáh podporované Iránom. Útokom predchádzala výzva obyvateľom viacerých oblastí, aby sa evakuovali. Spojené štáty a Izrael taktiež zaútočili na iránske jadrové zariadenie Natanz. Napriek ofenzíve neunikli žiadne rádioaktívne látky a obyvatelia okolitých oblastí nie sú v ohrození. Toto zariadenie bolo cieľom bombardovania aj počas minuloročnej 12-dňovej vojny Iránu s Izraelom.
„Po zločinných útokoch Spojených štátov a sionistického režimu proti našej krajine bol dnes ráno terčom komplex na obohacovanie uránu Natanz,“ uviedla Iránska organizácia pre atómovú energiu (AEOI).
Aj tento útok naznačil časť amerických ambícií, prezident Donald Trump opakovane tvrdí, že jedným z hlavných cieľov USA vo vojne s Iránom, je eliminovať schopnosť islamskej republiky vyrobiť jadrové zbrane. Izrael a západné krajiny opakovane obviňujú Irán z toho, že sa snaží vyrobiť jadrové zbrane. Teherán toto tvrdenie popiera.
Komplex Natanz sa nachádza takmer 220 kilometrov juhovýchodne od Teheránu a spolu s ďalšími jadrovými zariadeniami bolo v júni 2025 počas iránsko-izraelskej vojny terčom útokov. K najnovšiemu útoku došlo po tom, čo Trump uviedol, že Spojené štáty zvažujú „postupné ukončenie“ svojej vojenskej operácie na Blízkom východe:
„Sme veľmi blízko k splneniu našich cieľov a tak zvažujeme postupné ukončenie našich veľkých vojenských snáh na Blízkom východe vo vzťahu k iránskemu teroristickému režimu. Hormuzský prieliv budú musieť strážiť a kontrolovať podľa potreby iné štáty, ktoré ho využívajú – Spojené štáty nie!“
Prezidentovo vyjadrenie však pôsobí v rozpore s krokmi jeho vlády, ktorá do regiónu vysiela ďalších vojakov a vojnové lode a zároveň žiada Kongres o ďalších 200 miliárd dolárov, čo predstavuje 172 miliárd eur na financovanie vojny.
Americká armáda v piatok (20.3.) vyslala na Blízky východ ďalšie tri vojnové lode s približne 2500 vojakmi námornej pechoty. Nemenovaný americký predstaviteľ potvrdil, že loď USS Boxer a ďalšie dve výsadkové lode spolu s vojakmi z 11. výsadkovej námornej jednotky vyplávali zo svojho domovského prístavu v San Diegu. Presný cieľ cesty zatiaľ nie je známy.
Irán je pripravený zabezpečiť japonským lodiam prechod strategickou trasou pre svetové dodávky palív. Japonsko je totiž závislé od dovozu ropy z Blízkeho východu, pričom väčšina zásielok prechádza cez Hormuzský prieliv. Irán tento strategický prieliv fakticky uzavrel v reakcii na útoky zo strany USA a Izraela. To prinútilo krajiny závislé od tejto námornej trasy hľadať alternatívne cesty a čerpať zo zásob. Obmedzenia sa týkajú krajín útočiacich na Irán, zatiaľ čo ostatným krajina ponúka pomoc.
„Prieliv sme neuzavreli. Je otvorený,“ uviedol minister zahraničných vecí Abbás Arakčí, ktorý dodal, že je pripravený zabezpečiť bezpečný prechod pre Japonsko.
Tokio v pondelok (16.3.) oznámilo, že začína uvoľňovať svoje strategické ropné rezervy, ktoré patria medzi najväčšie na svete. Krajina disponuje zásobami zodpovedajúcimi 254 dňom domácej spotreby. Aktuálne patrí medzi piateho najväčšieho dovozcu ropy na svete. Členovia Medzinárodnej energetickej agentúry sa 11. marca dohodli na uvoľnení ropných zásob s cieľom zmierniť rast cien spôsobený vojnou na Blízkom východe – ide o najväčší koordinovaný krok tohto druhu v histórii.
Zdroj: TASR