Drevený artikulárny kostol v Kežmarku je svetovým unikátom

VýchodZaujímavosti

Jeho kapacita je 1500 miest aj s chórmi.

V podtatranskom meste Kežmarok sa nachádza viacero historických pamiatok. Jednou z najstarších a najvzácnejších je Drevený artikulárny kostol, ktorý je zapísaný v zozname UNESCO. Jeho unikátom je 300-ročný organ, ktorý patrí medzi najväčšie barokové organy na Slovensku s pôvodným píšťalovým fondom.

Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, pričom vznikol na základe šopronských artikúl, ktoré boli vydané v roku 1681. 25. piata a 26. artikula, takzvaný zákonný článok, hovorili o tom, za akých podmienok mohli evanjelici v tom čase stavať kostol.

Chrám museli postaviť na náklady cirkvi a stavebným materiálom nemohol byť kameň. Z tohto dôvodu sa kostoly budovali z dreva bez kovových klincov. Chrám musel zároveň stáť do jedného roka bez základov. Tieto podmienky predurčovali kostolom krátku životnosť.

„Nevieme, ako vyzeral pôvodný kežmarský drevený artikulárny kostol, lebo súčasná podoba pochádza z roku 1717. Pravdepodobne išlo o prestavbu menšieho artikulárneho kostola do tejto podoby, ktorá je dnes veľká a monumentálna,“ povedal zborový farár Roman Porubän.

Foto
Interiér kostola / TASR

Aj keď kostol pôsobí z vonkajšej strany nenápadne, vo vnútri skrýva veľký priestor. Jeho kapacita je 1500 miest aj s chórmi. Drevený kostol ročne navštívi približne 22-tisíc ľudí.

Stavbu chrámu finančne podporili protestanti z celej severnej Európy vrátane dánskeho a švédskeho kráľa, ktorí na tento účel nariadili urobiť zbierky.

„V archíve cirkevného zboru sa nachádzajú listinné dokumenty od dánskeho kráľa Kristiána V. a švédskeho kráľa Karola III., ktorí na svojom území týmito listinami povolili uskutočniť zbierku na účel stavby kostola,“ povedal Porubän.

 

Foto
Organ má pôvodný píšťalový fond / TASR

Staviteľom chrámu je popradský majster Juraj Müttermann. Podľa legendy mu pomáhali lodníci, ktorých poslal švédsky kráľ. V kostole sa zachovali okrúhle okná a číslovanie miest v laviciach.

Pamiatka je vyzdobená ľudovým barokom, čo je u evanjelikov nezvyčajné. V Kežmarku však žili ľudia, ktorí mali na tú dobu viac finančných prostriedkov a snažili sa kostol výtvarne aj rezbársky skrášliť, na čom sa podieľal kežmarský umelec Ján Lerca.

Zaujímavosťou kostola je tiež šesť chórov, ktoré sa delili na mládenecký, dievčenský, učňovský, oltárny, prvý a druhý organový chór. Statiku kostola narušili chýbajúce základy a neskôr pristavená veža. Veriaci sa obávali, že chrám spadne, preto sa v 19. storočí rozhodli postaviť nový. V Kežmarku tak vedľa seba stoja dva evanjelické kostoly.

 

Zdroj: TASR

 

Komentáre