Skúsenosti s drogami majú už žiaci základných škôl

Užívanie drog na Slovensku sa za posledných 20 rokov výrazne rozšírilo. Prvý kontakt s drogami majú už žiaci na základných školách. Na košickej psychiatrickej klinike mali najmladšieho závislého pacienta – len 11-ročné dieťa.

S drogami pritom začínajú teenageri vo veku 14 – 17 rokov, kedy majú chuť experimentovať a skúšať nové, zakázané veci. Paradoxne, náchylnejšie sú dievčatá, ktorým však ide len o jednorazové vyskúšanie. Naopak, chlapci sa s drogami stretávajú okolo 16. roku života, no drogu začínajú užívať pravidelne.

„Čo sa týka užitia pred 15. rokom, tak je to hlavne pervitín. V minulosti sa viacej užívali drogy injekčným užitím, teraz je to preferencia fajčenia alebo šnupania. Možno aj preto sa mladí ľudia menej boja následkov a myslia si, že toto je pre telo menej škodlivé. Čo sa týka adolescentného veku od 15 rokov, tak je to už na pravidelnejšej báze užívanie marihuany,“ priblížila primárka Psychiatrickej kliniky UNLP v Košiciach Slávka Dubinská.

Podľa odborníčky má skúsenosť s fajčením „trávy“ 60 – 70 percent mladých ľudí. Kým pri niektorých drogách sa prejavuje aj fyzická závislosť, u niektorých ide viac o tú psychickú. Ako uviedla Dubinská, ide o ochorenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré vzniká v mozgu. A práve to dominuje u marihuany.

„Ako sa ukazuje zo štúdií za posledných desať rokov, tak má za následok vznik závažných psychických dlhodobých ochorení, a to hlavne z okruhu schizofrénie. Čiže mladý človek, ktorý napríklad začne s fajčením marihuany vo veku 14 rokov a fajčí ju priemerne sedem rokov, tak má sedem násobne vyššie riziko vzniku schizofrénneho ochorenia ako ostatná populácia,“ vysvetlila Dubinská.

Čoraz častejšie sa polemizuje o priaznivých účinkoch marihuany najmä v medicíne. O jej legalizácii sa chvíľu hovorilo aj na Slovensku. Ako uviedol psychiater Andrej Vladimír, traduje sa, že marihuana je tzv. ľahšia droga. Označenie ľahká alebo tvrdá droga je však podľa neho veľmi relatívny pojem.

„V prípadoch mojich pacientov, ktorých som liečil, marihuana bola droga, od ktorej sa odrazili ku tvrdým drogám typu heroín, pervitín a podobne. Minimálne dvaja pacienti mi povedali, že ľutujú deň, kedy si zapálili prvú marihuanovú cigaretu. Pretože ich to posunulo tam, kde byť nechceli a poznačilo ich to na celý život,“ prezradil psychiater.

Ako ďalej poznamenal, pri pravidelnom užívaní spôsobujú psychoaktívne látky telu rôzne zdravotné ťažkosti a dochádza aj k zmene osobnosti. Abstinenčné príznaky pri drogách sú rôzne, napríklad pri pervitíne sa prejavujú poruchami spánku, ale aj ťažkými depresívnymi stavmi, ktoré môžu končiť samovražedným pokusom.

„Už samotná závislosť je psychický problém, sú to poruchy koncentrácie, ťažké depresie, úzkostné poruchy, poruchy intelektu a pamäte, dochádza ku vzniku demencie. Čo sa týka telesných ťažkostí, tak sú to mnohokrát epileptické záchvaty, poškodenie pečene, pankreasu, nádorové a infekčné ochorenia pri injekčnom užívaní s poškodením ďalších orgánov, ako sú obličky alebo srdce a mnohé iné ochorenia,“ vymenoval psychiater a riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Košiciach Boris Bodnár.

V Košickom kraji sa polícia stretáva s trestným činom šírenia toxikománie, najčastejšie je to toluén. Ešte v roku 2006 skončilo v košickej nemocnici len 13-ročné dievča, ktoré sa popálilo pri fetovaní. Dlhodobé užívanie takejto drogy má takisto psychické a telesné príznaky.

Následkom je odumieranie mozgovej kôry, čo má vplyv na afektivitu, čiže emócie a nálady. Neskôr ochabujú poznávacie, analytické, logické schopnosti a človek klesá aj intelektovo. Samotné fetovanie toluénu však súvisí aj s výchovou a sociálnym prostredím, ktorým sú deti obklopené.

„Najmladšieho závislého, ktorého sme mali ešte liečeného, tak mal 11,5 roka. Išlo ale o dieťa, z prostredia, v ktorom boli príbuzní závislí a boli dokonca dílermi. Takže výchova a prostredie určite takisto formovali jeho prístup k drogám. Preňho to bolo viac-menej normálne, pretože videl takýto vzor,“ prezradila primárka košickej psychiatrickej kliniky.

Na diskotékach býva „obľúbené“ é-čko, ktoré je známe aj ako „koleso“. Pod týmto názvom sa však skrýva extáza, ktorá sa spája s rizikom dehydratácie, vysilenia a takisto je záťažou pre srdce a cievy. Ako rozpoznať, že niekto nie je „čistý“, vysvetlil psychiater Boris Bodnár.

„Prvým takým rozpoznávacím kritériom je, že má iné správanie, ako sú naňho zvyknutí. Možno je nekľudnejší alebo výrazne ospalejší. Aj na očiach je vidieť, že môžu byť niekedy viac prekrvené alebo lesklejšie, poprípade môže mať zúžené zrenice. Celkovo človek ináč reaguje a ináč rozpráva,“ uviedol.

Užívanie drog často naruší aj medziľudské vzťahy. Podpora rodiny je silným pozitívnym impulzom k abstinencii. Podstatná je ale motivácia. Ide o zásadnú otázku, ktorú si však musí narkoman vyriešiť sám – či chce alebo nechce abstinovať. Keď sa rozhodne, že nie, musí počítať aj s tým, že rodina sa môže od neho kedykoľvek odvrátiť. Nie raz takéto osoby skončili pre svoju závislosť na ulici.

Keď chce byť človek, ktorého si drogy podmanili, čistý, mal by zmeniť životné priority a možno aj okruh kamarátov. Nábeh na závislosť sa zvyšuje, keď niekto užíva drogu - aj tú legálnu, ako alkohol - každý týždeň. Abstinencia je už tvrdý tréning.

„Mnohí to buď nevedia alebo to nechcú pochopiť, a preto skĺzavajú do neustálych opakovaní sa týchto chorôb, čiže do recidív. Preto je úspešnosť relatívne nízka, ale my sme vďační za každého abstinujúceho pacienta,“ poznamenal psychiater Andrej Vladimír a dodal, že keď sa podarí závislému človeku abstinovať päť rokov, šanca na úspech je výrazne vyššia.

Na východnom Slovensku je veľa miest a odborníkov, ktorí sa snažia pomôcť drogovo závislým. Tí prídu buď dobrovoľne, alebo ich pošle ich praktický lekár. Výmenný lístok pritom netreba.

„Na liečbu môže prísť každý jedinec starší ako 18 rokov. Poskytujeme jednak ústavnú, jednak ambulantnú zdravotnú starostlivosť. V ambulantnej sfére poskytujeme psychiatrickú, ale aj ďalšiu formu liečby, v rámci doliečovania závislosti,“ povedal Bodnár.

Odborníci, ktorí tu závislým pomáhajú, ale nerozlišujú, či pacienti majú chodiť len na ambulantnú alebo aj na ústavnú liečbu. Postup zahŕňa aj ďalšie psychoterapeutické aktivity, ktoré sú zamerané práve na to, aby sa človek svojej závislosti zbavil. Absolvovanie ústavnej liečby ale neznamená, že je všetko vyhraté. Pacient sa musí aj ďalej ambulantne liečiť u psychiatra, a taktiež má absolvovať ďalšie psychoterapeutické skupinové aktivity.

Autor: RÁDIO KOŠICE