Slovenský teqball oslavuje najväčší úspech vo svojej krátkej histórii. V rámci parížskeho teqballového festivalu sa o to postarala dvojica Tomáš Dulava – Michal Molnár, ktorá vybojovala v rámci majstrovstiev Európy do 19 rokov skvelé druhé miesto.
„Poviem úprimne – nečakali sme to. Spoločne s Mišom sme predtým odohrali iba jediný set v rámci domácej ligy a neboli sme teda nejako zohraní. Do Paríža sme išli bez väčších očakávaní a chceli sme si to jednoducho užiť. Podarilo sa nám však postúpiť zo skupiny, potom sme v troch setoch vyradili Poliakov a Portugalcov a zrazu sme boli vo finále,“ pousmial sa Tomáš Dulava.
Vo finále narazila kosa na kameň. Súperom Slovákov bol totiž favorizovaný A-tím Poľska. „Na nich sme jednoducho nemali. Ich kvality boli vysoké, veď v tíme mali jedného z najlepších hráčov v seniorskej kategórii Mareka Pokwapa, ktorý získal striebro na majstrovstvách sveta vo Vietname. Jeho partnerom bol mimoriadne talentovaný 15-ročný chalan, s ktorým trénujú v rovnakom meste. Boli dokonale zohratí.“
„Našu cestu do finále by som popísal ako náročnú, ale excelentne zvládnutú,“ nadviazal Tomášov partner Michal Molnár. „Po postupe zo skupiny nás čakala zohratá dvojica z Poľska. Dokázali sme ju však zdolať 2:1 na sety. Potom sme podobne zvládli aj tvrdý oriešok v podobe Portugalska. Zápas sa nám podarilo správne uchopiť, súpera sme vyviedli z miery a napokon sme zvládli tretí set. Najviac by som vyzdvihol našu mentálnu silu a sústredenosť vo vypätých momentoch. Naša psychická pohoda pramenila práve z toho, že sme si nedávali žiadne konkrétne ciele. Chceli sme si užiť každý zápas a necítili sme tlak. Tento prístup nás doviedol k úspechu.“
Teqbalista z Galanty reprezentoval Slovensko okrem Youth Cupu aj v Nations League, čiže obdobe futbalovej Ligy národov.
„V tomto formáte to bola moja reprezentačná premiéra medzi dospelými. Napriek nie príliš priaznivým výsledkom hodnotím moje pôsobenie pozitívne. Nazbieral som totiž skúsenosti a v zápase proti Rumunsku som sa postavil proti najlepšiemu hráčovi sveta Aporovi Györgydákovi,“ podotkol Molnár, ktorý si z Paríža odniesol okrem medaily aj „veľkú radosť, hrdosť a bohaté skúsenosti načerpané zo súbojov proti najlepším hráčom sveta. Dúfam, že ich zúročím v tohtoročných turnajoch. Vyhliadnuté mám viaceré prestížne turnaje, ten najbližší odohrám už tento víkend v maďarskom meste Pécs. Okrem toho sa chcem naďalej zlepšovať a robiť dobré meno slovenskému teqballu.“
Súčasťou parížskeho festivalu teqballu boli okrem Nations League a Youth Cupu aj obdoba klubovej Ligy majstrov a open turnaj. Z pohľadu tohto športu tak išlo o kolosálne podujatie.
„Záujem bol veľký a na teqballové pomery to vyzeralo výborne. V samotnom Paríži majú asi tri kluby a tento šport sa tam teda prudko rozvíja,“ podotkol T. Dulava.
Slováci si pochopiteľne okrem samotného turnaja užili aj metropolu Francúzska. „Paríž žil ešte stále dozvukmi olympiády. Všade sú olympijské kruhy a predávajú olympijské suveníry. Mali sme naplánované aj výlety na kurty Roland Garros a štadión klubu Paríž St. Germain. „Bohužiaľ“ sme však postúpili do finále a to sa hralo v nedeľu. Z týchto výletov teda nebolo nič,“ pousmial sa Tomáš.
Je všeobecne známe, že veľkými fanúšikmi teqballu sú Ronaldinho a Neymar. V rámci turnaja v Paríži sa objavili iní hviezdni hostia. „Najväčšou hviezdou bol určite bývalý futbalový majster sveta Robert Pires a dokonca sa nám podarilo odfotiť s otcom Kyliana Mbappého.“
Teqball je stále mladým, no prudko sa rozvíjajúcim športom. Jeho popularite výrazne napomáha fakt, že sa uchytil v programe športovej stanice Eurosport. Samotní hráči však môžu nateraz iba závidieť predstaviteľom iných veľkých športov.
„Na nejaké odmeny ešte samozrejme pomýšľať nemôžeme. Na majstrovstvá sveta do Vietnamu nám však naša federácia platila letenky a hotel zaplatila svetová organizácia. V Paríži sme mali uhradené prakticky všetko. Na účasť na iných turnajoch si prispievame a zatiaľ si nemôžeme vyskakovať tak, ako futbalisti či hokejisti,“ popísal realitu slovenského teqballu Dulava, ktorý pri svojich výkonoch čerpá z techniky nadobudnutej v nohejbale. „Ten je naďalej mojou prioritou. Vždy keď budem stíhať, budem hrať aj nohejbal, aj teqball. Začal som študovať na vysokej škole v Prešove a práve tam je najväčšia základňa teqballu na Slovensku. Naďalej však žijem v Košiciach a tu je to skôr o nohejbale. Milujem oba tieto športy,“ uzavrel mladý reprezentant Slovenska.