Chcel by tvoriť aj počas ďalšej päťročnice, svetu má stále čo povedať.
Slovenské technické múzeum (STM) včera (20.2.) v Košiciach otvorilo jedinečnú výstavu známeho výtvarníka Dušana Baláža s názvom Priznal som farbu a vyložil karty. Svoju tvorbu v STM prezentuje Baláž už po piaty raz. Viac ako 120 obrazmi obsadil 3 výstavné sály, ktoré si môžete pozrieť do konca marca. Známy výtvarník opísal, čo ho priviedlo k príznačnému názvu expozície:
„Tak tie karty sú v podstate tie rozhodené obrazy. Tie čiary aj tá kresba, ako som povedal, že ani deň bez čiary, treba si skicovať a vychádzať z toho. Tej kresbe sa treba venovať. Ide to ďalej. Dúfam, že všetko pôjde dobre. Táto výstava bude po dvoch mesiacoch v Prešove. A potom zase ticho, pokoj, tvorba, myslenie, tešiť sa z každého dňa a z dobrých ľudí. A si myslím, že keď každého osloví aspoň jeden obraz, tak to stálo za to. Je to tá drina, milujúca drina. Robil som to spolu so svojimi blízkymi a som šťastný, že to mám za sebou. Bojím sa, či mi tam hore ešte niekto dovolí dožiť ešte tú ďalšiu päťročnicu. Sme optimisti všetci, lebo stále chcem ešte niečo povedať, tak aby som to stihol.“
Baláž považuje za najdôležitejšiu vlastnosť práve pokoru a skromnosť. To je aj jedným z dôvodov, prečo stále pomáhal začínajúcim výtvarníkom:
„Tí, ktorí mi pomáhali zamlada, tak ja pomáham ďalším. Prešlo cezo mňa aspoň 70 študentov, čo som hrdý. Už mám asi dvoch docentov, ktorí sú vo svete. Takže som ozaj hrdý, že som odovzdal to, čo mi bolo dané, keď som ja začínal a hľadal som pomoc. Stále hovorím, že taký Otče náš by mal každý vedieť, že naozaj ani deň bez čiary a žiť a byť dobrým človekom. Pokora a skromnosť, ktorú čakám od iných, musím mať najprv v sebe a rozdávať ju. Ja stále nemám pocit, že ja, ja, ja, ja. To nie. Človek musí byť pokorný. Velikáni boli, budú. A vôbec, ocenenie je to, že sa tebe, tebe, tebe niečo páči a že urobíš radosť niekomu druhému. To stačí.“
Prečo je jeho stálou múzou žena?
„Vy ženy si to zaslúžite. Opakujem, že bez vás by sme tu neboli. Je to celoživotná inšpirácia – žena. Sú ženy dobré, sú ženy zlé. Muži sú dobrí, muži sú zlí. Ja to beriem nejako takto, ale úcta, pokora a skromnosť. Tú ženu budem jednoducho maľovať celý život. Moja hláška je stále „najkrajšia línia je línia ženy“ potom možno fľaše a koňa, lebo stále viem na tom niečo hladkať, ale to len tak zo srandy.“
Tvorba Dušana Baláža je v počiatkoch spojená s kresbou, ktorej základy získal u akademického maliara Júliusa Hegyesiho. Aktuálne zastáva na slovenskej a najmä košickej výtvarnej scéne mimoriadne významné miesto. Kurátorka výstavy Gabriela Haščáková-Vizdalová opisuje umelcove pôsobenie i jeho neskutočnú energiu:
„To je absolútna pravda, pretože on nadviazal na líniu košickej školy, čiže cez Jakobyho, Roskoványiho, Eckerdta pokračuje Dušan Baláž. A je veľmi dôstojným pokračovateľom. Neviem, kde berie tú energiu, sme vrstovníci, ale koľko energie má on. Každý deň príde do ateliéru a od desiatej večer odchádza. Medzitým absolvuje viacero stretnutí. Nielenže sám maľuje, ale robí rozličné podujatia, výstavy, plenéry. Obsadil tri poschodia, je to neuveriteľné. A predtým, keď sme pripravovali výstavu, som vošla do jeho ateliéru, tak niekedy sa tam dalo aspoň chodiť. Teraz sme sa presúvali len tak bokom, pretože tam bolo toľko obrazov a najväčší problém bolo vybrať tie obrazy, ktoré by reprezentovali celú tvorbu za päť rokov. A keby sme chceli vystaviť celú jeho novú tvorbu, tak myslím, že by sme obsadili všetky galérie v Košiciach.“
Autor: RÁDIO KOŠICE