Najčastejším dôvodom, prečo mladí ľudia hľadajú pomoc, je osamelosť.
Dnes si pripomíname Svetový deň duševného zdravia. V ostatných rokoch sa táto téma dostáva do povedomia verejnosti aj vďaka väčšej aplikácii vo vzdelávaní či výskume. V Košiciach a na celom východe má na tom zásluhu aj vedecký tím z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktorý skúma správanie a duševné zdravie dospievajúcich detí. Svoju činnosť pre Rádio Košice predstavila Andrea Madarasová Gecková.
„HBSC štúdia je medzinárodná štúdia, ktorá sa realizuje už viac ako 40 rokov skoro vo všetkých krajinách severnej pologule. Počiatočný úmysel bol, že potrebujeme monitorovať základné dáta o zdraví, o súvisiacom správaní, o sociálnom kontexte školákov, aby sme potom vedeli nastavovať politiky, ale tiež aby sme vedeli overovať politiky a aby sme vedeli porovnávať zmeny v čase - či sa niečo deje, či sa nám to len zdá, že sa niečo mení u dospievajúcich alebo naozaj vieme potvrdiť, že tam je nejaký ten trend,“ vysvetlila výskumníčka a pedagogička Andrea Madarasová Gecková.
Výsledky štúdie slúžia ako podklady pre odborníkov, ktorí s mladými ľuďmi pracujú v praxi. Patria medzi nich aj psychológovia z košického IPčka.
„Pracujeme ako krízoví interventi. Venujme sa prvej psychologickej pomoci a krátkodobému poradenstvu - čo znamená, že sme tu s ľuďmi, ktorí si práve teraz prechádzajú niečím náročným, ocitajú sa v náročných životných situáciách, práve tu a teraz možno nemajú podporu, alebo ak čakajú na pomoc odborníka, či už terapeuta alebo iného odborníka na duševné zdravie, tak poskytujeme anonymnú, bezplatnú a nonstop dostupnú psychologickú pomoc,“ vysvetlila psychologička a krízová interventka IPčka Dagmar Bermanová.
Hoci sa o duševnom zdraví v dnešnej dobe, našťastie, už viac rozpráva, stále je dôležité si ho pripomínať. Aby sme si možno niektoré veci náhodou nevysvetlili po svojom.
„Duševné zdravie je stav celkovej pohody človeka. Nie je to len o tom, že mám byť šťastná a vysmiata každý deň. Je to ale o tom, že ovplyvňuje to to, ako myslím, ako rozprávam, o čom rozprávam. Ovplyvňuje to moje vzťahy, či dokážem vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy. Naozaj, nie je to len o tom mať alebo nemať diagnostikované nejaké duševné ochorenie, ale že to psychické zdravie je ruka v ruke s tým fyzickým. Som komplexný človek a tvorí ma aj duša, tvorí ma aj telo. Potrebujem sa o to starať, aby som bola funkčná, aby som bola spokojná, aby som vytvárala zdravé vzťahy, aby som bola súčasťou systému. A je to súlad všetkých týchto aspektov - keď niečo prestane fungovať, ovplyvní to aj to druhé,“ doplnila Bermanová.
Je vedecky dokázané, že naša psychická nepohoda, dlhodobý tlak či stres veľmi negatívne pôsobí aj na naše fyzické zdravie. A práve preto o tom musíme hovoriť – aby sme vedeli zvoliť správnu prevenciu a všimnúť si varovné signály – či už na nás alebo na ľuďoch okolo nás.
„Taktiež je veľmi dôležitá destigmatizácia. Preto o tom potrebujeme rozprávať. Preto sa robia stále viac, či už ranné kruhy s deťmi na školách alebo nejaké preventívne aktivity. Vzrastá počet školských psychológov. Aj keď opäť hovorím, že pomaličky. Avšak hovoríme o duševnom zdraví, pretože mladí ľudia sa cítia osamelo - že to len ja prežívam a nie je to pravda,“ uviedla psychologička.
Štatistiky neklamú - práve osamelosť je najčastejším dôvodom, prečo ľudia kontaktujú odborníkov. A môže to byť aj také povzbudenie pre nás, aby sme dnes napríklad navštívili nejakého kamaráta alebo mu aspoň zavolali a venovali mu niekoľko minút nášho času.