Po druhej svetovej vojne sa však zmenil vzhľad hrobov.
Sviatok Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný aj Dušičky, mal na našom území vždy rovnaký význam. Ľudia navštevovali cintoríny a kostoly a modlili sa špeciálne druhy modlitieb za duše zosnulých.
Postupom času sa však menila výzdoba hrobov. Začiatkom 20. storočia si šľachta a bohatí mešťania stavali krypty, čiže to bol trošku iný spôsob pochovávania.
„Bežne mali ľudia na vidieku hroby veľmi jednoduché. Boli tam drevené alebo železné kríže a vysádzali sa kvety priamo na hrob,“ vysvetlila etnologička a historička Katarína Nádaská.
Po sviatku Dušičiek ľudia hroby zazimovali, obložili ich čečinou a položili na nich vlastnoručne upletený veniec zo šišiek. Postupom času sa podľa etnologičky menila aj úprava hrobov:
„Po druhej svetovej vojne si ľudia začali postupne dávať žulové, mramorové náhrobné dosky a, samozrejme, aj náhrobné kamene. Náhrobná doska bola veľmi praktická, pretože tým pádom bol hrob stále udržiavaný.“
Tento štýl úpravy sa zachoval dodnes. Zvyčajne, ešte pred Sviatkom všetkých svätých, ľudia hroby upracú a vyzdobia ich sezónnymi kvetmi a vencami. Počas návštevy cintorína zapália pri hrobe aj sviece.
Zdroj: TASR