Niekedy pri čítaní zloženia potravín len nechápavo krútime hlavou a polovicu zložiek si nedokážeme ani predstaviť.
Potravinových škandálov je okolo nás čoraz viac a to nás núti k zamysleniu, čo si vlastne dávame na tanier. Častým strašiakom v zložení potravín sú prídavné látky, familiárne nazývané aj éčka. Sú to látky, ktoré sa v malých množstvách pridávajú do potravín na to, aby zlepšili kvalitu potravín.
„Kvalitu potravín zlepšujú najmä tak, že zlepšujú technologické vlastnosti a uľahčujú proces výroby. Dokážu predĺžiť dobu, dokedy sa dá tovar spotrebovať, čo je v dnešnej dobe pomerne dôležité a takisto zlepšujú senzorické vlastnosti potravín,“ vysvetľuje docent Katedry hygieny potravín Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Slavomír Marcinčák.
Zrazu sú potraviny krajšie, voňavejšie a celkovo pôsobia chutnejšie. To je aj hlavným dôvodom, prečo ich začali výrobcovia viac využívať. Ale vedzte, že majú aj svoju odvrátenú stránku. „Všetky prídavné látky, ktoré sa v potravinách používajú, sú v schválených množstvách bezpečné, no napomáhajú napríklad karcinogenite. Samé možno karcinogénne nie sú, no v kombinácii so zlými životnými podmienkami alebo s inými látkami by mohli vyvolávať karcinogenitu,“ dodal Marcinčák.
Čo je ale podľa Marcinčáka problémom, je kombinovanie týchto prídavných látok. „Je veľmi ťažké sledovať zdravotné účinky prídavných látok, ak sú vo veľkých množstvách. Máme potraviny, v ktorých je 15 až 20 prídavných látok a my nedokážeme ani zistiť, ako sa tieto látky v potravinách správajú,“ upozornil.
Zástancovia éčok, hlavne z radu výrobcov potravín, dlhodobo tvrdia, že éčka nám v množstve, v ktorom ich prijímame, určite neuškodia. Extrém nájdeme aj na opačnej strane problému, totiž medzi nadšencami zdravej výživy, ktorí budú tvrdiť, že všetky prídavné látky sú zlé.
„Sú éčka, ktoré sú prírodné a bezpečné, keďže sa jedná o celkom prirodzené súčasti potravín alebo ich ingrediencií. Príkladom môžu byť plyny ako kyslík a dusík, tie dýchame celý život. Takisto včelí vosk a zelené farbivo chlorofyl, ktorý sa pre potravinárske účely získava zo zelených rastlín. Ďalej sú éčka, ktoré sú svojím chemickým zložením identické s bežnými prírodnými látkami, ale získavajú sa synteticky - väčšinou z dôvodu ich lacnejšej výroby, napríklad farbivo riboflavín alebo kyselina askorbová,“ priblížila koordinátorka projektu Pestrá strava bez zbytočnej chémie Miriam Varšová.
A medzi éčkami nájdeme aj také, ktoré sú zdraviu prospešné. „Mnohé prídavné látky sú prírodného pôvodu a nielenže nepredstavujú pre organizmus človeka žiadne riziko, ale môžu mať dokonca ochranný účinok. Napríklad taká kyselina askorbová je vlastne vitamín C, lecitín znižuje cholesterol, tokoferoly sú vitamín E, kurkumín – žltá farba z korenia kurkuma má protirakovinový účinok, riboflavín je vitamín B2 a podobne,“ uviedla na pravú mieru Varšová.
Medzi farbivami nájdeme aj poriadnych strašiakov. Dlhodobo sa napríklad viedla kampaň proti syntetickým farbivám v jedlách. „Zvýšená konzumácia niektorých výrazne žiarivo sfarbených sladkostí a nápojov s obsahom umelých farbív môže viesť k rozvoju hyperaktivity, ADHD, ďalej môžu vyvolávať u dospelých migrény, astmatické reakcie, intolerancie až alergické reakcie,“ dodala Varšová.
Musíme teda vedieť, ako správne čítať etikety a vedieť si informácie aj správne vyložiť. „Ak si chcete kúpiť napríklad jogurt, určite si kúpte biely a v zložení je vhodné, aby bolo uvedené mlieko a smotana, s uvedenými laktobacilmi, prípadne jogurtovými kultúrami. Aby ste neodišli s jogurtom, ktorý je „obohatený“ o kukuričný škrob, ktorý v kvalitnom jogurte nemá čo robiť. Už to nie je jogurt, ale jogurtový dezert. Názvy týchto produktov nás trošku mätú, prípadne v nás evokujú, že jeme práve jogurt. Doma si biely jogurt dochuťte kakaom, medom, ovocím alebo orieškami, určite tým prijmete menej cukru, ale hlavne farbív a škrobov,“ uzavrela odborníčka na výživu.
Autor: MARTIN MAJDÁK